Ľudia v rôznych náročných situáciách vyhľadávajú podporu ako aj informácie o tom, ako sa s týmito životnými okolnosťami vysporiadať. Jednou z možností sú komunity, alebo skupiny, kde sa stretávajú ľudia s podobnými problémami, zdieľajú svoje príbehy, skúsenosti a možnosti ako s touto situáciou bojovať (Welbourne, Blanchard, Boughton, 2009). V súčasnej dobe sú tieto komunity presúvané do prostredia internetu, ktorý umožňuje jednoduché spojenie ľudí s podobným osudom, bez ohľadu na ich geografickú vzdialenosť, či iné bariéry (Blanchard, Markus, 2004).

Najčastejšie formy pomoci v komunite predstavujú informačná a sociálna alebo emocionálna podpora (Welbourne,  Blanchard, Boughton, 2009). Informačná podpora zahŕňa najmä poskytovanie zdrojov, faktov týkajúcich sa konkrétnej situácie alebo problému, referencie na knihy, či stránky, rôzne rady, odporúčania a kurzy, ktoré určitou mierou môžu prispieť k zlepšeniu života týchto ľudí (Klaw, Huebsch, Humphreys, 2000). Cummings, Sproull, Kiesler (2002) zistili, že v online komunite problémových užívateľov alkoholu sa až 37% správ na stránke týkalo podávania informácií a rád. Emocionálna podpora predstavuje povzbudenia, či záujem o človeka, ktorý prežíva ťažké chvíle, či rieši svoj problém.

Klaw, Huebsch, Humphreys (2000) zistili, že 30% správ, ktoré sa objavujú na skupinových stránkach problémových užívateľov alkoholu sa týkajú poskytovania emocionálnej podpory.

Online podporné komunity slúžia ako priestor, kde sa môžu vyrozprávať zo svojich pocitov, prežívania, problémov. Je to zároveň miesto, kde môžu získať odlišné názory, nové pohľady ako aj informácie o tom, ako so svojou situáciou, či problémom naložiť. Zdieľanie svojich skúseností môže mať pozitívny efekt (Houston, Cooper, Ford, 2002), avšak závisí od skupiny, či následne nájde podporu a zdroje k pozitívnej zmene, alebo bude naopak podporovaný v pokračovaní tohto správania (Boyd, Ryan, Leavitt, 2011).

V komunitách podporujúcich sebapoškodzujúce správanie sa stretávajú ľudia, ktorí si svojím správaním škodia na zdraví. Ide najmä o automutilácie – sebapoškodzovanie, samovražedné tendencie, či ľudí s poruchami príjmu potravy (Boyd, Ryan, Leavitt, 2014). V takýchto podporných skupinách sú, okrem podávania informácií, či emocionálnej podpory, tiež vyzývaní k pokračovaniu tohto správania. Ako príklady týchto skupín môžeme uviesť pro-ana – propagujúce anorexiu, pro-mia – propagujúce bulímiu, či pro-self-harm – propagujúce všeobecne sebapoškodzujúce správanie. Typy skupín propagujúce takéto správanie majú spravidla svoje špecifické rituály, kde si fotografujú svoje zranenia, svoje stále menšie porcie, pokroky v chudnutí a v skupine získavajú podporu v pokračovaní takéhoto správania (Fox, Ward, O’Rouke, 2005). Podobné skupiny je možné nájsť tiež na Facebooku, Twitteri, Youtube, či na Deviant ART (Boyd, Ryan, Leavitt, 2011).

Pre týchto ľudí predstavuje sebapoškodzovanie na jednej strane identitu alebo životný štýl (Moyer, Haberstroh, Marbach, 2008). Na druhej strane to vnímajú ako zvládaciu stratégiu. Týka sa to často najmä jednotlivcov, ktorí prežívajú ťažké životné situácie, či psychologické problémy. Sebazraňujúce správanie sa častejšie vyskytuje u tých, ktorí majú rodinné problémy, či zažili fyzické alebo sexuálne zneužívanie.

Pre týchto mladých môže byť náročné o svojej situácii hovoriť a sebapoškodzovanie je pre nich možnosť ako sa so situáciou vyrovnať. Ak však budú v tomto správaní podporovaní, na situácii, ktorá sa deje a ktorú prežívajú, sa nič nezmení. Keďže ubližujú len sami sebe, sú presvedčení, že je to v poriadku (Boyd, Ryan, Leavitt, 2011).

Okrem podpory správania, ktoré škodí jednotlivcovi, tieto podporné skupiny vytváraju dojem, že sebapoškodzujúce správanie je normálny a adaptívny spôsob vyrovnávania sa so záťažou. Spôsobom komunikácie na týchto stránkach odovzdávajú správu o tom, že takýto štýl života je hodnotným a správnym (Adler, Adler, 2008). Podobne, ako sú zaznamenané prípady samovrážd, ktoré boli kopírované na základe senzácie, ktorú vyvolali média (Hawton, Williams, 2005), vytvorenie dojmu normálnosti a vhodnosti takéhoto správania môže mať nepriaznivý vplyv na mladých ľudí, ktorí sa vysporiadávajú s problémami.

Internetová „zlá partia“

Sebapoškodzujúce správanie existovalo aj pred príchodom internetu do našich životov, a samotné stránky nespôsobili vznik sebapoškodzovania. Výskum u vysokoškolskej populácie však zistil, že ľudia, ktorí v minulosti nemali skúsenosti so sebapoškodzujúcim správaním, sa po vystavení týmto skupinám začali v určitých situáciách správať podobne správaniu, ktoré je na týchto stránkach propagované (Jett, Laporte, Wanchisn, 2010). Nazdávame sa, že pôsobenie týchto stránok môže napomôcť k rozmáhaniu a podporovaniu zdravie poškodzujúceho správania medzi mladými ľuďmi.

V súčasnosti už niekoľko rokov prebieha celosvetová snaha o elimináciu týchto stránok, či dokonca ich zrušenie. Príkladom môže byť snaha akadémie porúch príjmu potravy (2005), ktorá sa snažila zaviesť upozornenia na tieto webové stránky, podobne, ako je tomu na cigaretách. Zároveň tímy na Facebooku aktívne vyhľadávajú a vymazávajú pro-ana a pro-self-harm skupiny. Predpokladáme však, že ich rušenie, či zakázanie týchto skupín nezruší ich existenciu. Naopak, toto „naháňanie“ môže vytvoriť stále lepšie spôsoby, ako tieto skupiny utajiť a v prostredí internetu schovať.

Napriek rôznym nástrahám, ktoré internet prináša, napríklad aj vo forme skupín podporujúcich sebapoškodzujúce správanie, internet predstavuje tiež nástroj na rýchlu a priamu komunikáciu práve tam, kde je to najviac treba. Vďaka rýchlosti a dostupnosti môže vzniknúť intervencia práve v rizikových skupinách. Boyd, Ryan a Leavitt (2011) však uvádzajú, že techniky a stratégie takejto intervencie sú nedostatočne rozvinuté.

Terénna práca na internete

V internetovej poradni pre mladých IPčko.sk už niekoľko rokov hovoríme o témach, ktoré sú v spoločn
osti často tabuizované, no pritom sa dotýkajú takmer každého z nás. Depresie, nechuť žiť, šikana, násilie, zn
ásilnenia, smútok, sebapoškodzovanie, samovraždy, sexuálne násilie a rôzne iné udalosti či pocity, s ktorými denne bojujeme. Podľa mnohých odborníkov je internet účinným priestorom na poskytovanie pomoci.

Dnešní mladí trávia veľa času vo virtuálnom priestore. Niekedy sa môže zdať, akoby už zabudli komunikovať zoči voči a jednoduchšie je pre nich vyjadriť čo cítia, chcú, túžia v podobe nejakého toho statusu, mailu, chatu, „like-u“. Kamarátov stretávajú online, hoci bývajú vedľa v susedstve, čím sa zásadne mení charakter vzťahov a ich prežívania. Niekedy len tak slepo brázdia rôzne weby v snahe rozptýliť svoje trpké myšlienky, nájsť potešenie alebo pomoc. Rovnako tak prax poukazuje na to, že deti a mladí trávia mnoho svojho voľného času vo virtuálnom priestore a sú tak priamo ohrození závislosťou na počítači, mobile, internete.

Stretávame sa s tým, že pre mladých je oveľa jednoduchšie žiť svoj život v podstatnej miere mimo reality, vo virtualite. Na sociálnych sieťach, v rôznych diskusných fórach si vytvárajú akési alternatívne identity, z nich potom akési virtuálne vzťahy, ktoré sú však veľmi vzdialené od toho, kým naozaj v skutočnosti sú. Z našej praxe vieme, že tento fenomén zasahuje takmer do každej oblasti života mladých ľudí a sami majú problém rozlíšiť, kedy v akej roli vo svojom živote vystupujú a kam prostredníctvom nej smerujú. Často sa stáva, že mladí k nám do internetovej poradne prichádzajú z rôznych diskusných fór, kde vznikajú rozmanité internetové komunity, kde neraz komunikujú medzi sebou o svojich pocitoch beznádeje, no nikdy nie o riešeniach ako z beznádeje vyjsť von, riešiť problém a budovať život. Od začiatku našej práce sa preto snažíme do týchto fór vstupovať ako peer pracovníci a hľadáme vhodné spôsoby, ako s mladými o problémoch hovoriť a ponúkať alternatívny priestor pre riešenie ich problémov.

Naše občianske združenie IPčko už takmer štyri roky prevádzkuje internetovú poradňu pre mladých a v posledných mesiacoch sme začali pilotne overovať projekt online terénnej práce, v ktorom aktívne vyhľadávame najohrozenejšie skupiny mladých ľudí.

Odborní pracovníci v internetovom teréne

Päťdesiat odborne vyškolených poradcov (dobrovoľníkov) poskytuje psychologickú a sociálnu pomoc mladým ľuďom vo virtuálnom priestore. Problémy, s ktorými sa na nás mladí obracajú, do veľkej miery ovplyvňujú ich prežívanie. Neraz sa stáva, že ľudia, ktorí k nám prichádzajú, sa za svoje ťažkosti hanbia a priznávajú, že vo svojom okolí nenašli nikoho, kto by ich vedel pochopiť a podať im pomocnú ruku. Hlavou im víri množstvo otázok, odpovede však neprichádzajú. A tak po nich iniciatívne pátrajú sami. Prvé kroky vedú na internet, kde hľadajú rady či skúsenosti iných, no nemusia nájsť zaručene správne odpovede.

Začiatkom roku 2015 sme spustili vďaka výhre v programe ReŠtart Slovensko, ktorú vyhlasuje Centrum pre filantropiu v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk, inovatívny portál s názvom [ne]normálne.sk. Vytvorili sme tak ďalšie bezpečné miesto na internete pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede na ich trápenia, či na trápenia svojich blízkych a rodiny. Ľudia vďaka tomuto portálu zistia, že nie sú sami so svojimi myšlienkami, pocitmi, či otázkami a hlavne im ukazujeme, že mať problémy, hovoriť o nich a hľadať na ne riešenia je niečo celkom normálne. Súčasťou nášho portálu sú videorozhovory s odborníkmi na konkrétne témy, príbehy mladých, ktorí sa rozhodli naštartovať svoj život, blogy a diskusné fórum. Pri našej práci s klientami často narážame na problém sieťovania odborníkov priamo v regiónoch, a preto sa na portáli nachádza aj sekcia  “Kontakty na odborníkov”. Zároveň sa snažíme SEO optimalizáciou nastaviť kvalitu príspevkov, videorozhovorov tak, aby sme po zadaní problémov mladých do vyhľadávača boli na popredných miestach v ponuke online obsahu. Spoločne s našou už zabehnutou internetovou poradňou tak postupne vzniká unikátne prepojenie priamej pomoci a potrebných informácií. Pilotné odskúšanie online terénnej práce je súčasťou projektu [ne]normálne.sk.

Z našich skúseností vieme, že mladí ľudia zdieľajú svoje problémy a skúsenosti online na rôznych diskusných fórach. Objavili sme už viacero takýchto diskusných fór, kde ako odborníci vstupujeme a vytvárame tak pilotnú online terénnu prácu, ktorú realizujú naši odborne vyškolení pracovníci.

Hashtagy ako nástroj na triedenie informácii podľa kľúčových slov

Sociálna sieť Twitter sa v čase svojho spustenia rozhodla urobiť poriadok v prúde informácii pomocou tzv. hashtagov [heštegov]. Hashtagy mali za úlohu triediť informácie podľa kľúčových slov, aby boli spätne dohľadateľné. Dali tak priestor napr. pre občiansky aktivizmus, vytváranie komunít na základe jednotnej témy či mapovanie výskytu konkrétneho kľúčového slova. Používanie hashtagov v tvare #kľúčovéslová sa postupne stalo jednoduchým, intuitívnym a populárnym nástrojom pre zaradenie vlastného príspevku do okruhu tém či pripojeniu sa ku konkrétnej komunite. Popularita hashtagov narástla počas minulých rokov do takej miery, že ich používanie dnes zaimplementovali prakticky všetky sociálne siete a ich používanie sa medzi ľuďmi stalo prakticky automatickým. V našej organizácii tiež využívame  hashtagy a pokúšame sa takto vyhľadávať ľudí na základe citlivých kľúčových slov. Práve špecifikácia príspevkov pomocou hashtagov často odhaľuje citlivé témy vyskytujúce sa medzi mladými ľuďmi. Príkladom sú hashtagy #depresia, #depka, #smútok, #nevládzem, #zomieram, #prázdno a podobne. Vďaka hashtagom vieme vyhľadať konkrétnych ľudí, v príspevkoch ktorých sa vyskytujú tieto slová a nadviazať s nimi na sociálnych sieťach kontakt. Pomocou vlastného konta IPčko.sk na sociálnych sieťach Twitter, Instagram, Birdz, Facebook a podobne propagujeme činnosť IPčka, jeho projekty a možnosti pomoci. Nadviazaním kontaktu s ľuďmi informujeme o možnostiach pomoci práve v situáciách, ktoré na sociálnych sieťach opisujú ako osobnú skúsenosť. Na základe takéhoto dohľadania sa na sociálnych sieťach IPčko zacieľuje práve tú komunitu ľudí, ktorá volá po pomoci a potrebuje ju.

Praxou overená pomoc

Sme mladé občianske združenie a svoju prácu zameriavame prevažne na cieľovú skupinu mladých ľudí. Tí žijú v dobe technológií, internetu a sociálnych sietí. Podľa mnohých odborníkov internet vytvára špecifické prostredie, ktoré mení naše správanie – v porovnaní s naším správaním v reálnom svete – sme omnoho viac otvorenejší, oveľa viac vyjadrujeme pocity, ľahšie dokážeme odložiť zábrany a prekonať nesmelosť atď.

V kontexte internetového poradenstva to znamená, že klient má menej zábran a otvorenejšie sa vyjadruje o svojich problémoch. Možnosť anonymného zverenia sa s problémom vytvára pocit bezpečia, čo v kombinácii s ľahkou dostupnosťou služby povzbudzuje ľudí riešiť svoje problémy. Preto sme sa rozhodli – ako našu prvú aktivitu – rozbehnúť online centrum prvého kontaktu (IPčko.sk), kde mladým ľuďom ponúkame online internetové poradenstvo prostredníctvom chatu, práve v tých oblastiach života, v ktorých pociťujú ťažkosti a nevedia si pomôcť vlastnými silami. Naša podpora zahŕňa sprevádzanie mladých v nepriaznivej životnej situácii, pričom zahŕňa sociálne, psychologické, právne, kariérne ako aj osobnostno-rozvojové poradenstvo. Myšlienka online terénneh
o programu je v našej
organizácii prítomná už od jej vzniku. Naši klienti k nám často prichádzajú po pomoc z rôznych diskusných fór a online komunít, kde zdieľajú svoje skúsenosti a hľadajú rôzne odpovede a pomoc vo chvíľach, keď vo svojom reálnom okolí nenachádzajú nikoho, s kým by mohli hovoriť o svojich problémoch.

V auguste minulého roka  sme vyčlenili našich 10 odborne vyškolených pracovníkov (psychológov, sociálnych pracovníkov), ktorí pod odbornou supervíziou pracujú aj na internetovej chatovej poradni IPčko.sk. Vďaka podpore Nadácie TESCO a Nadácie Pontis sme sa v priebehu mesiacov august – december 2015 postupne pokúšali mapovať online priestor ako terén, chceli sme ho viac spoznať a objavili sme rôzne internetové komunity (mladých samovrahov, anorektičiek, sebapoškodzujúcich mladých, drogovo závislých a podobne). Počas nášho pilotného mapovania sme sa často stretávali s komentármi v diskusných fórach, ktoré človeku hľadajúcemu pomoc, nielenže nepomôžu, ale často sú plné výsmechu a urážok. Objavili sme 8 uzatvorených komunít, v ktorých sa ľudia podporujú v samovražedných tendenciách a na Facebooku sme našli okolo 30 skupín s ohrozujúcim – patologickým obsahom. Online terénna práca pokračuje aj ďalej, postupne vytvárame metodiku, ako medzi tieto ohrozené skupiny mladých ľudí efektívne vstupovať ako peer pracovníci, ktorí ponúknu ohrozeným mladým zmysluplné možnosti odborného riešenia problémov, prípadne poskytnú v tomto priestore odbornú psychologickú a sociálnu intervenciu.

Jedna z našich online terénnych pracovníčok svoje skúsenosti popísala takto:
„Začiatky boli náročné, nakoľko sme sa moc nemali od čoho odraziť, a tak sme čerpali aspoň zo svojich skúseností na internetovej poradni, no najmä z nadšenia a odhodlania. Očakávania boli obrovské, očakávali sme, že pár klikov postačí na vyhľadanie tých, ktorí pomoc potrebujú a pomocou ďalších par klikov bude pomoc na svete. Bolo to naivné, pretože to, čo sme postupne objavovali, nás čím ďalej, tým viac šokovalo.

Online terénny pracovník blúdi po rôznych webových stránkach a fórach. Pri objavovaní obsahu, ktorý vytvárali diskutujúci na týchto stránkach, som bola zhrozená a veľmi ma to zasahovalo. Väčšina z týchto stránok nebola vôbec pomáhajúca, dokonca neobsahovala ani len štipku súcitu. Predstava o človeku, ktorý hľadá pomoc, alebo dokonca uvažuje o samovražde, ktorý pri poslednom výkriku o pomoc zablúdi na takéto fórum, mňa a ako viem, aj mojich kolegov, úplne šokovala. Takýto človek nie len že nenájde pomoc a útechu, ale často sa stretne dokonca s výsmechom a urážkami.

Medzi takéto stránky patrí napríklad Birdz. Najväčšiu odozvu sme zaznamenali pri obrázkoch s popisom. A niektoré reakcie boli naozaj agresívne, drsné.  Ako potom môže takýto komentár vplývať na človeka, ktorý nejakým spôsobom trpí?

Sociálna sieť Facebook je veľmi plodná na stránky, ktoré ponúkajú rôzne obsahy. Objavili sme skupiny, ktoré propagujú sebapoškodzovanie a často aj samovraždu, ako riešenie problémov. Mladí ľudia na týchto stránkach môžu nájsť fotky dorezaných rúk, nôh, brucha, ktoré často pochádzajú od fanúšikov týchto stránok a dokonca návody ako na to. Situáciu ešte komplikujú podporné komentáre a „lajky“. Sú to skupiny ľudí, ktorí sa vo svojich ťažkostiach podporujú v patologickom správaní. V rámci našej terénnej práce som sa  snažila sprostredkovať odborné formy pomoci. Veľmi efektívnym sa ukázalo kontaktovanie adminov jednotlivých stránok s prosbou o zdieľanie ponuky pomoci aj z IPčka. Admini často reagovali veľmi nadšene, tento obsah začali zdieľať a niektorí sami požiadali o odbornú pomoc.  Vždy po zdieľaní takéhoto obsahu sme na internetovej poradni IPčko.sk zaznamenali “žhavé linky”, z čoho som mala veľkú radosť. Bohužiaľ aj napriek nadšeniu adminov, príspevok o pomoci krátko po zdieľaní, zahltili ďalšími príspevkami, z ktorých mrazí.”

Uvedomujeme si, že s online terénnou prácou sme len na začiatku, no vidíme v tomto projekte obrovský význam. V týchto dňoch online terénny program pokračuje, objavujeme stále nové fóra, stránky, komunity, obsahy, na ktoré sa snažíme reagovať. V budúcnosti chceme do tohto projektu pozvať aj iné organizácie a partnerov, napr. z Asociácie liniek pomoci, a oslovovať odborníkov, aby v priestore internetu publikovali bezpečný, pomocný obsah.