Nie je to tak dávno, čo sme sa na hodine s deťmi rozprávali o vzoroch: „Fúha, čo je to vlastne ten vzor?“, zaznela otázka jedného žiaka. „Veď to, keď chceš byť ako niekto, kto sa ti páči“, zaznela iná odpoveď spolužiačky. „Ahaa, tak potom už asi viem“. Chlapca odpoveď spolužiačky uspokojila. „Hm, ale ja si nemyslím, že vzor je niekto, kto sa ti páči. Teda áno, ale to by sa ti musel páčiť niekto, kto je dobrý“, pridal sa iný spolužiak.

„Ale, veď teraz nefrčí až tak byť dobrý. Prečo by sa mi nemohol páčiť aj niekto trochu zlý, veď v tom seriáli je predsa aj tak hlavný hrdina!“, pridalo sa dievča, ktoré trošku nahnevala spolužiakova odpoveď.  S úsmevom som pozorovala, ako sa vyvíja táto milá diskusia. Po čase si to už žiadalo zasiahnuť s krátkym vysvetlením, kto je to naozaj vzor. „Človek, ktorý sa nám páči pre niečo, čo robí, jeho vlastnosti a činy nás niečím priťahujú a chceli by sme sa mu preto podobať alebo byť ako on“, pre deti prijateľne upravená definícia. „Vidíš, mal som pravdu, o dobrých vlastnostiach sa tam nič nehovorí“, ozvalo sa dievča. „Ale ani o zlých!“, reagoval chlapec. „Áno, ste šikovní“, hovorím im. „Záleží na tom, ktoré vlastnosti sa vám páčia, či tie dobré alebo zlé“, dodávam. „Komu by sa už len páčili zlé vlastnosti“, pridáva sa ďalší a diskusia ešte chvíľku pokračuje podobným spôsobom.

Keď sme si už ako tak vysvetlili pojem vzoru, deti dostali príležitosť podeliť sa o to, kto je vzorom pre ne. Zazneli mená slávnych a úspešných športovcov, futbalistov, hokejistov, na strane dievčat to boli prevažne známe, krásne a úspešne herečky, speváčky, niekedy dokonca aj političky. Ale jedna odpoveď sa ma dotkla trochu viac. „Mojim vzorom je Hanka“, povedala jedna žiačka. Pýtam sa, „Kto je Hanka?“ a ona na to „Hanka sa vždy usmieva… aj ja sa chcem viac usmievať na iných…“, tu končím s príbehom v škole.

Samozrejme, deti nakoniec dostanú vysvetlené, že skutočným vzorom je ten, koho vlastnosti sú dobré a nasledovaniahodné… Avšak, ako je to naozaj? Ako je to s tebou? Potrebuje vzor len jedenásťročné dieťa? Alebo k nim vzhliadaš počas celého života?  Máš túžby a sny a z času na čas sa v tvojom živote objaví niekto, kto ťa tak zaujme až si povieš „chcem byť ako on“. Možno je to človek úspešný, obdivovaný, skvelo vyzerajúci, niekto známy. Alebo je to Hanka, ktorú pozná málo ľudí, nikdy si v časopise nevidel jej fotografiu, ale usmiala sa na teba. Vždy, keď ju stretneš sa usmeje a ty vieš, že jej úsmev ťa mení.

Spomeň si na ľudí, ktorí sa na teba usmiali. Spomeň si na ľudí, ktorí ťa objali. A spomeň si na to, ako si sa pritom cítil. Niekedy stačilo možno pár slov a potvrdzujúci pohľad a niečo v tebe ožilo. Pár slov a jeden pohľad, v ktorom si uvidel svoju hodnotu a jedinečnosť.

M.