Téma AI terapeutov je veľmi aktuálna a ako odborníci sa s ňou stretávame čoraz častejšie – nie len ako s technologickým vývojom, ale aj ako s reálnou otázkou dôvery, bezpečia a ľudskej podpory.
Umelá inteligencia môže byť prvým krokom – k pochopeniu, psychoedukácii, orientácii v kríze či k jednoduchému pocitu, že „niekto počúva“. Pre mnohých mladých, ktorí nemajú odvahu hovoriť s človekom, je práve rozhovor s chatbotom odrazovým mostíkom k reálnej pomoci.
Ale sú tu vážne limity a riziká a AI nikdy nenahradí skutočného terapeuta.
Nemá empatiu.
Nemá zodpovednosť za následky.
Nevníma traumu, kontext, symboliku, ani neverbálnu komunikáciu.
A ponúka jednoduché a rýchle odpovede na veľmi zložité problémy.
AI tiež neodhalí samovražedné riziko s rovnakou hĺbkou ako odborník. A nedokáže ani reagovať zodpovedne pri eskalujúcej situácii, kde je napríklad potrebné kontaktovať záchranné zložky.
Prečo sa treba obrátiť na živých ľudí, ak je ti ťažko?
Umelá inteligencia len potvrdzuje naše názory, neprotirečí, nezaťažuje, nepripomína bolesť, a tak nám hrozí, že nás uzatvorí do bubliny. A tá sa veľmi rýchlo môže stať klietkou.
Vie sa tváriť ako kamarát či partner. Vie nás upokojiť a dať pocit prijatia. Ale nikdy nás nebude ľúbiť, nebude skutočne cítiť či niesť následky svojich rád.
Vzťah, ktorý lieči, je vzťah medzi dvoma živými ľuďmi. Taký, kde sa odvážime byť autentickí a zraniteľní. Práve tam vzniká dôvera, zmena, uzdravenie.
AI môže byť nástrojom. Ale nikdy by nemala byť náhradou.
A nemali by sme dopustiť, aby sa mladí museli rozprávať o bolesti s algoritmom len preto, že nikto iný nemá čas.
Ak je ti ťažko, nezostávaj v tom osamote.
SME TU:
ANONYMNE – BEZPLATNE – NONSTOP
www.ipcko.sk
0800 500 333
Téme AI v životoch mladých ľudí sa možeme venovať aj vďaka podpore Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.