Hikikomori nie je len introvertnosť ani „lenivosť“. Je to dlhodobé stiahnutie sa zo sveta – od ľudí, školy, práce aj vzťahov. Často sa začína nenápadne, no postupne sa môže svet mladého človeka zmenšiť na jednu izbu a online priestor. Aj na Krízovej linke pomoci IPčko sa stretávame s mladými, ktorí prežívajú hlbokú izoláciu. Preto je dôležité hovoriť o tom, čo je hikikomori, ako ho rozpoznať a prečo v ňom nezostávať sám.
Hikikomori je pojem označujúci dlhodobú a extrémnu sociálnu izoláciu.Mladý človek sa uzavrie doma – niekedy doslova vo svojej izbe – na mesiace až roky. Prestane fungovať v škole alebo práci. Obmedzí kontakt s priateľmi. Väčšina jeho života sa presunie do online priestoru.
Nejde pritom o krátkodobú potrebu oddychu či samoty. Ide o dlhodobý ústup zo sociálneho sveta, ktorý výrazne zasahuje do každodenného fungovania.
Hikikomori sa môže prejavovať rôzne, no medzi časté znaky patria:
- vyhýbanie sa škole alebo práci,
- minimum kontaktu mimo domácnosti,
- spánok cez deň a bdenie v noci,
- väčšina aktivít presunutá do online priestoru,
- silná citlivosť na zlyhanie a hodnotenie,
- postupná strata sebadôvery a sociálnych zručností.
Izolácia môže krátkodobo priniesť úľavu. Môže znížiť úzkosť a pocit tlaku. Dlhodobo ju však často prehlbuje – a návrat späť je čoraz náročnejší.
Prečo sa to deje?
Za stiahnutím sa zo sveta býva často kombinácia viacerých faktorov:
- silný tlak na výkon a neustále porovnávanie sa,
- sociálne siete a ilúzia „dokonalých životov“,
- skúsenosť so šikanou, odmietnutím či hanbou,
- neistota sveta (pandémia, vojna, obavy z budúcnosti),
- online svet ako bezpečnejšia a kontrolovateľnejšia alternatíva reality.
Mladí ľudia sa nestiahnu preto, že nechcú patriť. Často sa stiahnu preto, že sa boja, že nikam nepatria.
Aké sú riziká?
Dlhodobá sociálna izolácia môže viesť k:
- prehlbovaniu úzkosti a depresie,
- strate sociálnych zručností,
- narušeniu spánkového režimu,
- oslabeniu sebavedomia a pocitu bezcennosti,
- závislosti od online prostredia,
- napätiu a konfliktom v rodine.
Čím dlhšie izolácia trvá, tým náročnejší môže byť návrat do bežného života.
Odkaz pre rodičov
Ak si všimnete, že sa vaše dieťa dlhodobo uzatvára, skúste:
- reagovať pokojne, bez tlaku, obviňovania či moralizovania,
- namiesto otázky: „Prečo tam stále sedíš?“ povedať:
„Vidím, že prežívaš niečo ťažké. Chcem ti porozumieť…“ - všímať si zmeny v spánku, režime a nálade,
- vyhľadať odbornú pomoc, ak izolácia pretrváva.
Najväčšou pomocou je pocit bezpečia. Mladý človek potrebuje vedieť, že jeho uzavretie nie je dôvodom na hanbu, ale signálom, že niečo potrebuje.
Nezostávajte v tom sami
Hikikomori nie je slabosť. Je to signál preťaženia, úzkosti, tlaku alebo bolesti, ktorá sa nedala zvládnuť inak.
Ak sa vás táto téma týka – ako mladého človeka alebo ako rodiča – nemusíte na to zostať sami.
Nezabudni #POMOCEXISTUJE
www.ipcko.sk | 0800 500 333 | poradna@ipcko.sk
SME TU pre teba.
Anonymne. Bezplatne. Nonstop.