Dokumenty na stiahnutie:
- Kompletné výsledky prieskumu
- Hlavné zistenia a odporúčania pre prax
- Analýza kontaktov IPčka – 01-06/2026
Mladí ľudia umelú inteligenciu v prvom rade využívajú ako pomocníka v škole, pri učení a hľadaní informácií – nie ako náhradu kamarátov. Ukázal to prieskum, ktorý sme zrealizovali s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis a ktorého sa zúčastnilo 712 respondentov a respondentiek vo veku 15 až 30 rokov. V otvorených odpovediach opisovali AI väčšinou vecne a funkčne, napríklad ako „lepší Google“ alebo „radcu, ktorý je stále po ruke“. Ako kamaráta ju spontánne označilo len necelých 7 % respondentov, ako psychológa niečo cez 1 %.
Obavy spoločnosti, že AI nahradí kamarátov, blízke vzťahy, či odbornú pomoc, sa zatiaľ tak úplne nenapĺňajú – minimálne nie medzi mladými, ktorí sa do prieskumu zapojili. Ale to neznamená, že mladí nevyužívajú AI pri osobných témach, v rizikových kontextoch, či v momentoch osobnej krízy. A to je pre nás varovanie. Potrebujeme lepšie počúvať, čo mladým chýba, a nie sa len pozerať na to, akú technológiu používajú.
Výsledky prieskumu naznačujú, že diskusia o umelej inteligencii v školách a pri práci s mladými ľuďmi by sa mala posunúť od otázky „či AI používať“ k otázke „ako ju používať zodpovedne a zmysluplne“. Ak sa AI stala prirodzenou súčasťou učenia, zákaz jej používania zrejme nebude riešením. Oveľa väčší význam bude mať systematické rozvíjanie AI gramotnosti – schopnosti kriticky hodnotiť odpovede od umelej inteligencie, overovať si ich, rozumieť jej limitom a používať ju ako nástroj, ktorý podporuje učenie a tvorivosť, nie ich nahrádza.
Kamarát vyhral takmer všade – okrem jednej okolnosti
Schopnosť kriticky vyhodnotiť odpovede, alebo zvážiť, ktoré osobné údaje s umelou inteligenciou zdieľať, je dôležitá aj preto, že mladí ľudia s AI zdieľajú aj svoj súkromný život. Podľa výsledkov prieskumu zdieľa s AI svoje súkromné veci 14,9 % mladých, a tajomstvá 11 %.
Prieskum však zároveň ukázal, že AI v tomto nenahrádza kamarátov. Porovnával totiž, do akej miery napĺňa AI tie isté funkcie, ako blízky kamarát – konkrétne pomoc, zdieľanie súkromných vecí (intimitu) a posilňovanie sebahodnoty. Vo všetkých troch oblastiach skóroval kamarát štatisticky významne lepšie než AI. Najväčší rozdiel bol práve pri zdieľaní súkromných vecí: s kamarátmi ich zdieľa 78,5 % mladých a tajomstvá s nimi zdieľa 68,8 % respondentov.
V prieskume sme tiež skúmali, komu mladí viac veria. Respondenti si v niekoľkých scenároch mohli vždy vybrať z troch rôznych odporúčaní a hodnotili ich dôveryhodnosť, kompetentnosť a užitočnosť. Jedno naformuloval mladý človek, jedno bolo dielom psychológov z Krízovej linky pomoci IPčko a jedno pochádzalo od AI.
Vo všetkých sledovaných situáciách boli preferované odporúčania od odborníkov, alebo od kamaráta. Jedinou výnimkou bola situácia opisujúca osamelosť. Pri nej respondenti hodnotili odporúčanie vytvorené AI ako rovnako, alebo dokonca viac dôveryhodné a kompetentné, než odporúčanie od kamaráta – AI dôverovalo 62,8 % zúčastnených, kamarátovi 58,4 % a našim odborníkom približne 50 %. Ide o jediný prípad v celom prieskume, keď AI vyšla ako najdôveryhodnejší zo všetkých troch zdrojov.
Tento výsledok nepovažujeme za dôkaz, že AI nahrádza psychológa či kamaráta. Skôr to naznačuje, že v chvíľach neistoty a osamelosti oceňujú mladí ľudia komunikáciu, ktorá je dostupná, zrozumiteľná a nehodnotiaca – a že práve tieto vlastnosti kvalitnej pomoci by sme mali rozvíjať aj mimo AI.
Pri vážnych problémoch veria odborníkom
Iný obraz sa ukázal pri závažných témach. Pri modelovej situácii opisujúcej sebapoškodzovanie označilo odporúčanie AI za kompetentné len okolo 35 % mladých, zatiaľ čo odporúčanie od odborníkov z IPčka viac ako 53 %. AI mala pri tejto téme aj najviac nedôvery zo všetkých skúmaných situácií – nedôverovalo jej 23,5 % mladých, v porovnaní s 13,2 % pri kamarátovi a 10,5 % pri IPčku.
Výsledky tak vyvracajú obavu, že mladí ľudia dôverujú umelej inteligencii nekriticky vo všetkom. Naopak, citlivo rozlišujú závažnosť problému a pri najrizikovejších témach jednoznačne uprednostňujú odborníka. To ale nemení nič na tom, že AI je dostupná okamžite. V krízových momentoch mladí potrebujú pomoc, ktorá je dostupná a rýchla. Síce si uvedomujú, že AI im nenahradí odborníkov, ale to, že je dostupná tu a teraz, je pre nich silný benefit.
Ak sa pre časť mladých ľudí, ktorí zažívajú duševné ťažkosti, stáva umelá inteligencia jedným z prvých miest, kde hľadajú informácie alebo podporu, mali by odborníci, školy aj rodičia rozumieť tomu, akú úlohu v ich živote zohráva, aké očakávania od nej majú a kde sú jej limity.
AI nemá nahrádzať, ale pomôcť urobiť prvý krok
Prieskum vznikol s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis. Podľa Tatiany Švrčkovej, expertky udržateľnosti v Slovak Telekom, je dôležité, aby firmy, ktoré technológie vyvíjajú a sprístupňujú, venovali pozornosť aj tomu, ako sa používajú.
„Pre Slovensko staviame digitálne diaľnice a prinášame najnovšie technológie priamo do smartfónov mladých ľudí. No s touto rolou prichádza aj zodpovednosť za to, aby po nich jazdili bezpečne. Práve preto sme sa rozhodli tento prieskum podporiť – chceli sme mať ďalšie dáta o tom, ako umelá inteligencia vstupuje do života mladých ľudí na Slovensku. Výsledky nám dávajú jasný odkaz: technológie majú mladým pomáhať zorientovať sa, nie ich nahrádzať v tom, čo najlepšie dokážu iba blízki ľudia a odborníci,“ hovorí Tatiana Švrčková.
Na základe výsledkov sme v IPčku sformulovali niekoľko odporúčaní pre prax – pre školy a vzdelávacie inštitúcie, pre psychológov a odborníkov pracujúcich s mladými ľuďmi, pre rodičov, tvorcov politík, aj pre ďalší výskum. Všetky odporúčania sú dostupné TU.
Výsledky prieskumu sme podporili aj analýzou 3008 prípadov, ktoré súviseli s AI a ktoré naši odborníci a odborníčky riešili za prvý polrok 2026 na Krízovej linke pomoci IPčko a v ďalších pomáhajúcich službách. Najčastejšie nám v súvislosti s umelou inteligenciou ľudia hovoria, že sa jej zdôverujú, lebo ich nehodnotí. Nechcú zaťažovať svoje okolie, cítia hanbu, či nedôveru k ľuďom, a umelá inteligencia je pre nich bezpečnejšia. Hneď na druhom mieste je však riešenie krízových situácií, a to zahŕňa aj prípady, kedy AI odporučila vyhľadať pomoc odborníka, alebo naopak reagovala rizikovo – napríklad potvrdila aká dávka liekov môže byť smrteľná.
Analýza popisuje aj rôzne ďalšie kontexty používania AI, ktorú ľudia využívajú na sebadiagnostiku, ako spoločníka či priateľa, ale tiež ako nástroj na online útoky na druhých. Vyskytuje sa aj kompulzívne používanie chatbotov, či nekritická dôvera v to, čo im umelá inteligencia poradí.
Tieto kontakty z praxe podporujú hlavné zistenia z prieskumu, a to, že ak chceme porozumieť tomu, akú úlohu zohráva AI v živote mladých, nestačí pýtať sa, koľko času s ňou trávia alebo či majú kamarátov. Dôležitejšie je zaujímať sa:
- na čo AI využívajú,
- v akých situáciách po nej siahajú,
- aké potreby prostredníctvom nej napĺňajú,
- čo od nej očakávajú,
- a čo im naopak poskytujú ich medziľudské vzťahy.
Takýto prístup je totiž oveľa bližší realite života mladých ľudí než jednoduché delenie na „online“ a „offline“ svet.