Pozrela som si všetky videá IPčka. Čítala som blog jednej zo zakladateliek. Asi pomerne často sem píšu dievčatá, ženy i muži, ktorí boli zneužívaní a znásilnení.. Preto som sa rozhodla napísať toto svedectvo. O tom, ako som to prežila ja a ako žijem dnes. Mám niečo cez 30 rokov.
Môj život je samé klesanie a stúpanie. Klesať to začalo, keď som mala 9 rokov. Otčim ma začal zneužívať. Bol prvým mužom v mojom živote. A nebolo to príjemné. Časom sa zo mňa stala socha, ktorá nič zo seba nepustila von ani dnu. Žiadnu emóciu ani človeka. Aj keď som si to vtedy neuvedomovala, bol to spôsob ako prežiť. Keď si na mňa líhal, unikala som pri tom do fantazijných svetov a prebrala som sa až keď zliezol. Trvalo to 4 roky. Našiel si novú priateľku a zmizol z môjho i maminho života. No zanechal viac ako len smútok v srdci mojej matky. Zanechal ešte jedno zneužité dieťa s rozdriapanou dušou. Tak som sa bála, že by ma mama za to znenávidela, že som si to nechala pre seba. Všetko. Uzatvorila som sa do seba a takmer som nerozprávala. Nepamätám si, že by som bola niekedy prežila šťastie, aj keď potom príležitosti boli. Od 15 tich som začala randiť, lebo sa to tak malo. Bola som v puberte. Dnes viem, že ani jeden z chlapcov nedokázal v mojom srdci zažať lásku, aj keď som si to tvrdohlavo vtĺkala do hlavy. Stala sa zo mňa dospelá žena. Prišiel prvý sex, ktorý bol len utrpením. A tak to bolo ešte roky. Vždy som to pretrpela. Lebo sa to tak malo. Potom som stretla muža svojho života. Skončila som školu, začala pracovať a plánovali sme budúcnosť. V mojej hlave však stále prebývali spomienky a v srdci bolesť. Prišiel deň, kedy sa mi to celé vrátilo. Obrovská búrka bolesti. Nerozumela som, čo sa to deje. Bolelo to. Vsetko sa to dialo, akoby som to prežívala práve teraz znova. Takmer som nedokázala chodiť, rozprávať ani žiť. Zdôverila som sa kamarátke. Po dlhom rozhovore som bola rozhodnutá vyhladať odborníka.
V ten deň išla kamarátka až ku dverám so mnou. Pani psychologička bola úžasná. Toľko pochopenia som nečakala. Začala som k nej chodiť pravidelne. Bolo to veľmi ťažké. Ťažko sa mi o tom všetkom rozprávalo, no bola trpezlivá a nikdy na mna netlačila. Boli aj stretnutia, kedy som nemohla ani rozprávať, boli aj také, kedy som iba plakala. Naučila ma relaxovať a mať sa rada. Odpustiť si. Otvoriť sa pre všetky pocity sveta. A mne začalo postupne v duši svietiť slnko. Svojmu dnes už nebohému otčimovi som napísala list. Nikdy som ho neodoslala. Ale pomohlo mi vykričať mu všetko aspoň v písmenách. Postupne prichádzalo uzdravenie, spracovanie toho všetkého. Ale trvalo to dva roky. Stala sa zo mňa žena! Je naozaj ťažké po takom zážitku zostať ženou jemnou a láskavou. Stala sa zo mňa matka a manželka. Dnes je tá kapitola pre mňa uzavretá. Viem, že som iná. Keby som nemala túto skúsenosť, bola by som iná. Nakoniec je víťazstvom vyťaziť zo všetkého zlého pre seba to najlepšie. Život prináša rôzne rany. Niekomu hneď na začiatku, inému uprostred. Čo sa stalo nezmení sa. Ale budúcnosť je v našich rukách.
Chcem povzbudit všetky dievčatá, chlapcov, ženy a mužov, aby s tým nezostávali sami. Zdôverte sa. Uľaví sa vám. A ak máte pocit, že je toho už veľa vyhľadajte odborníka. Psychoterapia je jedna z najfamóznejších vecí, aké som mala možnosť zažiť.
Amstar
