Ak prežívaš ťaživú situáciu a rozmýšľaš ako sa zabiť, nie si sám. Slovné spojenie chcem sa zabiť bolo minulý mesiac vyhľadávané na Googli až 300 krát.
V našej internetovej poradni ipcko.sk vieme, že depresia, tieseň a myšlienky na samovraždu sú ešte výraznejšie počas sviatkov, keď je na nás tlak, aby sme boli šťastní a veselí v kruhu perfektnej rodiny a tiež v období tmavej zimy.
Ponúkame Ti pomoc. V našej anonymnej internetovej poradni www.ipcko.sk sa s tebou naši poradcovia porozprávajú na internetovom chate, čo ťa trápi. Mimo online hodín odpovedia na tvoje emailové otázky do troch hodín mailom.
Na našom blogu ipcko.blog.sme.sk ti zasa ponúkame články so skúsenosťami ľudí, čo prežili pokus o samovraždu a aj rady psychiatra. Tu prinášame zhrnutie z nich:
- Pocity sú premenlivé
Psychiater Michal Patarák v rozhovore na našom blogu hovorí: „Ak aj má teraz človek túžbu odísť zo sveta, tak ak pôjde na prechádzku, alebo niekedy pomôže len taká hlúposť, že si spraví čaj alebo kávu, tak ho to môže prejsť. Lebo tak ako šťastie je premenlivé – kedysi to bolo dobré a teraz nie je, tak je premenlivé aj nešťastie. Môže to byť dočasná vec, ktorá sa za chvíľu zmení, bez toho, aby človek musel odísť.“ Odporúča ľuďom v ťaživej situácii, aby získali čas. Dohodli sa sami so sebou, že vydržia ešte chvíľu a uvidia, čo im to prinesie.
To, že pocity sa môžu zmeniť, pocítil na vlastnej koži aj spisovateľ Matt Haig. Svoju skúsenosť s pokusom o samovraždu, depresiou a panickou úzkosťou popísal v knihe Prečo zostať nažive (Premedia, 2016), o ktorej sme písali tu.
Matt hovorí: „Pochopil som, že cesta nadol nie je jediným možným smerom. Keď som to vydržal, veci sa zlepšili. Veci sa zlepšia, potom sa zhoršia a potom sa opäť zlepšia.“
- Samovražda úľavu od bolesti neprinesie
„Ak si myslíte, že depresívny človek, chce byť šťastný, mýlite sa. Luxus šťastia je to posledné, na čom mu záleží. Chce sa zbaviť bolesti,“ popisuje Matt Haig pocity, ktoré ho viedli k pokusu o samovraždu.
O dôvodoch, prečo sa zabiť, sme sa rozprávali aj s troma ženami, ktoré sa o samovraždu pokúsili a s ktorými sme stretli vďaka našej internetovej poradni. Nezábudka (27 rokov) sa zdôverila : „Chcela som, aby som sa už netrápila, aby ma nebolelo srdce a spomienky. Chcela som mať pokoj od všetkých a aby všetci mali pokoj odo mňa.“
Janka (34 rokov) nám napísala: „Chcela som, aby sa skončilo moje trápenie. aby som sa zbavila bolesti, ktorú moje okolie nevnímalo, či nechcelo vnímať. Túžila som nájsť pokoj.“
Psychiater Michal Patarák však vysvetľuje, že nie je dobré upnúť sa na úľavu od bolesti. „To je skratka, ktorá nefunguje,“ hovorí. „Treba si užiť vedomie, že možno budem cítiť bolesť ešte nejakú chvíľu, ale stojí to za to nejako ju prekonať, lebo potom môže prísť uvoľnenie. Ale ak sa človek zabije, už bude mŕtvy, tam už uvoľnenie nebude pociťovať.“
- Netreba dávať energiu do zbavenia sa myšlienok na samovraždu
Keď nás premknú myšlienky ako chcem zomrieť, môže nás to vyľakať. Najmä ak neodchádzajú, my ste v zlej situácii, nemáme silu bojovať s tým, čo na vás život hádže a ani s tým, že myslíme na samovraždu. V našom rozhovore psychiater Michal Patarák hovorí, že chcem sa zabiť je normálna myšlienka: „Kto nerozmýšľa o samovražde? To je normálne. To je skúsenosť nielen mňa ako psychiatra ale aj ako človeka. Je vám zle, máte nešťastnú lásku, do istej miery je to prirodzená myšlienka. Otázne je, čo nasleduje po tejto myšlienke. Či sa tým ďalej zaoberáte. Lebo z časti je to len taká fantázia človeka a hľadanie úniku z ťaživej situácie. Ale drvivá väčšina ľudí na ten únik neskočí a snaží sa hľadať nejaké riešenie.“
Patarák by ani netlačil na zbavenie sa samovražedných myšlienok: „Tie myšlienky si človek nevyvoláva, oni samé prichádzajú a nezapĺňajú myseľ 24 hodín denne. Sú ako oblaky, prídu, odídu, potom ich vietor rozfúka, potom môžu prísť zase. Bojovať proti nim niekedy znamená zväčšiť ich nápor. Ja by som energiu nevkladal do zbavenia sa ich, ale do každodenných aktivít, ktoré ma udržujú pri živote.“
Psychiater vysvetľuje, že aj keď má človek dlho myšlienky ako chcem sa zabiť, trápi sa smútkom a depresiou, nemusí ich brať do úvahy a môže si robiť po svojom: „Je to ako so sexuálnym vzrušením, cítite ho, ale nevrhnete sa na prvého chlapa alebo ženu. A potom to z vás opadne. A za 10 minút sa čudujete, čo to s vami bolo. Nejako podobne to môže byť aj s chuťou zabiť sa.“
- Môžeme sa aktívne zamerať na to, čo nám pomáha
Tento výber je individuálny, každý z nás to má inak. Niekedy v ťaživej situácii nevnímame, že sú aj aktivity, veci alebo situácie, ktoré nás stav zlepšujú. Je dobré začať si ich všímať. Klaďme si otázky ako: Kedy mi bolo lepšie? Čo som vtedy robil/a? Vďaka čomu som sa cítil/a lepšie? Tiež sa môžeme inšpirovať ľuďmi, ktorí prešli niečím podobným.
Spisovateľ Matt Haig vo svojej knihe Prečo zostať nažive uvádza celý zoznam vecí, ktoré zistil, že mu niekedy pomáhajú. Napríklad behanie, joga, leto, spánok, pomalé dýchanie, písanie, čas s milovanými ľuďmi, hudba, dlhé prechádzky a dlhá sprcha, keď si oblečie čisté oblečenie…
„Pomáha mi, ak veľa pracujem a nie som sama so sebou. A keď už musím byť sama so sebou, tak sa snažím meniť činnosti, prehlušiť myšlienky hudbou, telkou, hrať na gitare, ísť sa fyzicky unaviť. Napríklad ísť na bike, kresliť si či vyfarbovať…“, uviedla naša klientka Nezábudka (27).
Články, z ktorých sme vychádzali, si môžete prečítať tu:
http://ipcko.blog.sme.sk/c/442403/chcem-sa-zabit-je-normalna-myslienka.html
http://ipcko.blog.sme.sk/c/442663/chcela-som-zomriet-ale-zostavam-zit.html
http://ipcko.blog.sme.sk/c/443051/vlastny-pokus-o-samovrazdu-opisal-spisovatel-vo-svojej-knihe.html
