Na internete je veľké množstvo citátov o priateľstve. Mňa oslovilo práve toto:
Priateľ je človek, ktorý Ťa neodsudzuje za tvoju minulosť, ale cení si Ťa aký si práve tu a teraz.
Že prečo?
Pretože som našla ľudí, ktorí sa mi stali priateľmi s veľkým „P“.
Každý človek sa občas cíti sám, sklamaný, nepochopený, neviditeľný, nechcený, príliš posudzovaný a odsudzovaný. V takomto nejakom rozpoložení som objavila na internete jeden článok, ktorým som sa dostala na IPčko.sk. Klikla som na dobrovoľníka a začala som písať. Písala som čoraz častejšie, úprimnejšie, otvorenejšie, cítila som, že IPčko nie je len niečo obyčajné. IPčko tvoria ľudia. Tvoria ho ľudia, ktorí sú trpezliví, chápaví, dobrí, milí, ochotní počúvať, prijímať človeka aký je. Vytvoril sa medzi nami vzťah, priateľstvo. Tí ľudia mi častokrát zachránili život. Keď tam neboli, chýbali mi. Keď sme spolu písali, tešilo ma to, vedela som, že im môžem povedať všetko. Bola som si istá, že ma nebudú posudzovať, odsudzovať, že budú so mnou. A zrazu som urobila rozhodnutie, ktoré neoľutujem snáď nikdy. Vypla som aspoň na chvíľu chat a stretla skvelú partiu ľudí. Najskôr som sa obávala (asi ako každý), že čo to bude celé zač, kto tam bude, ale dopadlo to super. Po vynikajúcom, hoci náročnom víkende, som predpokladala, že sa naše kontakty pretrhnú. Ani vo sne mi nenapadlo, že by som si práve tu mohla nájsť priateľov. Nemala som poňatia o tom, čím by sme sa mohli navzájom obohatiť. Nenanapadlo mi, že partia, ktorá počas víkendu vznikla, sa bude kontaktovať aj cez facebook v špeciálnej skupine. Veľmi sme sa zblížili, komunikujeme spolu, takmer vždy nájdem niekoho, kto pokecá. Navzájom si pomáhame, radíme, počúvame sa, prijímame sa, neodsudzujeme. Tí ľudia mi veľmi veľa dali a dávajú. Sú to úžasní ľudia s hlbokou dušou: Janka, Petra, Katka, Filip, Martin, Ivka, Dominika, Saška, Miška, Marek, Veronka, Lenka, Jakub, som veľmi vďačná, že ste mi skrížili cestu v živote.
ĎAKUJEM za každé jedno slovo, smajlíka, ktoré ste mi napísali. ĎAKUJEM za každé jedno objatie, úsmev, modlitbu, slovo, ktoré ste mi venovali. ĎAKUJEM za každú jednu sekundu, ktorú ste strávili so mnou vo vašom voľnom čase, či už live alebo online. ĎAKUJEM, že ste sa mi stali Priateľmi s veľkým „P“, že ste so mnou, že ma máte radi, že ma neodsudzujete a vidíte ma aj keď som neviditeľná. ĎAKUJEM, že nie ste ľahostajní voči potrebám druhých, ale že sa snažíte pomôcť.
Čo dodať na záver? Snáď len toľko, že ak sa cítiš neviditeľný, osamelý, sklamaný životom, príď na IPčko.sk a určite tam nájdeš človeka s veľkým „Č“, z ktorého sa môže časom stať priateľ s veľkým „P“ 🙂
-nezábudka-