Počas minulého týždňa otriasli našou krajinou mediálne správy o troch samovraždách, pre ktoré sa rozhodli mladé dievčatá Dominika († 14), Zdenka (†16), Nina († 14).

Na základe toho môžeme konštatovať, že žiť minulý týždeň na Slovensku nebolo pre mladého človeka žiadne „terno“.

Rovnako musím konštatovať, že ma aj po skoro troch rokoch zaráža, koľko mladých ľudí prichádza k nám do internetovej poradne IPčko.sk a priamo hovorí o tom, že by chceli zomrieť, že to, čo žijú nemá žiadne východisko, zmysel.

Všimol som si, že hneď ako sa na Slovensku mnohí dozvedia o takejto správe, prvé čo majú potrebu urobiť je, vyjadriť sa a tak využívajú priestor diskusií pod článkami a zrazu sa stávajú expertami, a sú tí, ktorí “pochopili”, kto za to môže a dokonca ho pomenujú, označia… často rozmýšľam, či tá agresivita v komentároch nie je obalená bezmocnosť.

Jasné, môžeme začať hľadať vinu v druhých. Napr. v nenažratých politikoch, ktorí chcú rozšíriť svoju moc na čo najväčšie územie aj za cenu vojnových konfliktov, ktoré so sebou prinášajú smrť, zdevastované krajiny, depresie… alebo v systémoch, kde napríklad môžu rodičia pracovať od svitu do mrku a svoje deti vidieť maximálne pol hodinu denne a o čase na vzájomný úprimný rozhovor o vlastnom prežívaní môžu iba snívať… Áno, môžeme, často aj legitímne hľadať vinu v druhých…

Kto však tvorí našu spoločnosť, jej pravidlá, systémy?

Nie sme to náhodou my sami? Jednotlivci, rodiny, miestne komunity, obce, mestá, okresy, kraje, štáty…

Podľa mňa je namieste pýtať sa, čím ja sám prispievam k tomu, aby svet bol miestom, kde chcem žiť ja, moji blízki, moji susedia, ostatní. Či svojimi každodennými rozhodnutiami tvorím svet, v ktorom sa nebojím privádzať k životu svojich potomkov…

Prečo to tie tri baby urobili?

Neviem.

Neviem sa však ubrániť pocitu spoluzodpovednosti.

Každý z nás má svoje miesto na tomto svete, svoje zvolené poslanie a svoje ľudské práva.

Rovnako máme svoje záväzky voči sebe, svojim blízkym, voči spoločnosti, v ktorej žijeme, aj voči tomuto svetu, ktorý je našim domovom.

Každý deň, svojimi myšlienkami, slovami a činmi vytvárame svet okolo.

Každý deň svojimi rozhodnutiami tvorím seba a svoj život. Nie vždy sa mi to darí tak, ako by som si pri sebareflexii prial. Je na každom z nás, ako sa k svojej úlohe na tomto svete postavíme. Myslím, že nesieme zodpovednosť za to, čo urobíme, no aj za to, čo neurobíme a mohli/mali sme urobiť.

Občas sa môže v živote každého človeka niečo zaseknúť… a je potrebné to „opraviť“. Niekedy je ale veľmi ťažké „opraviť život“… Často sú totiž problémy také komplikované, že jeden človek na ne nestačí. Vtedy je dobré mať po boku niekoho, kto vie pomôcť, podá pomocnú ruku, pomôže prežiť ťažké chvíle, či osušiť slzy…

S cieľom takejto pomoci sme vytvorili službu internetovej poradne pre mladých IPčko.sk.

Nie je dobré, keď problémy vystupňujú až k rozhodnutiu ukončiť svoj život samovraždou.

Myslím, že to, čo môžeme urobiť všetci, je všímať si druhých, nebyť jeden pre druhého psom, pomáhať si navzájom a budovať spoločnosť citlivú, zdvorilú, vnímavú a ohľaduplnú k potrebám druhých.

Je to naivné?

Sladké? Neviem.

Chcem lepší svet pre seba, aj pre tie tri baby.

Pomôžete mi? Sám to nedám a ani s päťdesiatimi IPčkarmi to asi nedám.

Chcem vás preto poprosiť, aby ste medzi svojimi blízkymi hovorili o nás a o pomoci, ktorú ponúkame.

Pomôžte nám prosím zviditeľniť našu internetovú poradňu pre mladých IPčko.sk, nikdy neviete, kedy nám napíše niekto z vášho okolia, že potrebuje pomoc… Existujú rôzne možnosti pomoci a jedna z nich je aj naše IPčko.sk.

Často sa ma pýtajú dospelí otcovia, mamy, čo majú robiť so svojimi mladými deťmi. Väčšinou je moja odpoveď klišovité

“snažte sa im byť istotou a pochopením”.

O pár dní spustíme náš projekt [ne]normálne.sk.

Jeho vytvorením, vznikne bezpečné miesto pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede na ich trápenia, či na trápenia svojich blízkych a rodiny. Ľudia spoznajú, že nie sú sami s podobnými pocitmi, či otázkami, pretože mať problémy, hovoriť o nich a hľadať riešenia je niečo celkom normálne.

Súčasťou portálu budú videorozhovory s odborníkmi z jednotlivých oblastí problémov, príbehy mladých, ktorí sa rozhodli naštartovať svoj život, blogy a videoblogy, diskusné fórum, kontakty na odborníkov v regiónoch.

Spoločne s našou už zabehnutou internetovou poradňou tak vznikne unikátne prepojenie priamej pomoci a potrebných informácií.

Toto je to, čo vieme a chceme urobiť pre ďalšie baby a chalanov na Slovensku my v IPčku.

Dúfame, že nám pomôžete mladým okolo pomáhať aj vy.

Vďaka!

Marek Madro
riaditeľ Inštitút PRIJATIA, o.z.