Prečo sa deti a mladí neboja cez internet podeliť o svoje súkromie?
Už ste niekedy počuli o disinhibičnom efekte? Je dôvodom práve toho, že mladí ľudia sa tak často zverujú aj s najintímnejšími detailmi svojho života. Presný význam pojmu disinhibícia je zbavenie sa filtrov či iných obmedzení k plnému vyjadreniu sa. S tým súvisí aj anonymita na internete, ktorá vyvoláva pocit väčšieho bezpečia – pravá identita ostáva skrytá. S online svetom komunikujú deti, či mladí prostredníctvom profilu na fórach, blogoch či sociálnych sieťach. Napriek zdanlivej kontrole však nikdy neviete, kto je ďalší prispievateľ, kto čo sleduje, ku komu sa informácie dostanú. Veľakrát ani vo vytvorenej skupine, ktorej súčasťou sa deti a mladí stávajú, nemôžu reálne poznať všetkých ľudí, ktorí sú v nej prispievateľmi. Dokonca nemusia poznať ani celý zoznam priateľov na facebooku, či iných sociálnych sieťach. Čím viac osobných informácii o sebe človek prezradí, tým sa stáva zraniteľnejším. V online priestore len ťažko odsledujú, ku komu sa informácie, ktoré zdieľajú, dostanú. A toto je skutočnosť, ktorá môže byť skutočne nebezpečná pre vás, či vaše deti.
Čo na deti číha na internete a ako sa stávajú obeťami?
Násilie páchané na deťoch, najmä fyzické a sexuálne, je žiaľ denno-dennou súčasťou životov niektorých detí. Nehovorí sa o tom veľa, pretože obete takéhoto násilia zvyčajne o skúsenostiach mlčia. No, práve vďaka internetu a dištančným linkám pomoci sa však vieme dostať aj k týmto deťom a mladým. Keď sa rozhodnú prehovoriť, ostávajú v bezpečí svojej vlastnej anonymity.
Vďaka anonymite sa môžu ľudia ľahko zveriť a nájsť pomoc vo svojich problémoch, či prežívaní násilia. Na druhej strane však môže byť niekto iný, kto virtuálne prostredie využíva na páchanie násilia.
Medzinárodné centrum pre výskum organizovanej trestnej činnosti IOCTA upozorňuje na to, že sexuálni delikventi v oblasti páchania trestnej činnosti na deťoch nemajú veľké organizované skupiny. Naopak, zvyčajne pracujú samostatne. Navzájom však nie sú izolovaní a komunikujú spoločne v podobne zmýšľajúcich fórach v kyberpriestore. Vďaka online nástrojom (ICQ, Yahoo, facebook, diskusné fóra a podobne), ktoré majú k dispozícii, si medzi sebou dokážu zdieľať materiál, skúsenosti a rady, ako sa dostať k obetiam, aké taktiky a praktiky na tieto deti použiť, či ako ich spracovať až tak, aby ich dostali z online priestoru k bezprostrednému kontaktu mimo neho. Z týchto stretnutí následne získavajú nový materiál, ktorý chcú medzi sebou šíriť. Ich vzájomná spolupráca sa týka tiež toho, ako a komu môžu ďalej materiál o zneužití dieťaťa posunúť či predať. Takto medzi sebou získavajú uznanie u ľudí s podobnými záujmami. (The international Organised Crime Threat Assessment, 2014).
Sexuálni delikventi v online priestore tak majú relatívne ľahký prístup k informáciám, ktoré im pomôžu získať dôveru dieťaťa. Práve preto je naozaj dôležité, aby si deti i mladí uvedomili, čo, s kým, kedy a kde zdieľajú o svojom osobnom živote. Zamyslenie sa nad tým, čo vedia o človeku, ktorý ich o niečo žiada, čím si získal ich dôveru a predvídať následky, ku ktorým by mohlo dôjsť môže byť naozaj nápomocné.
Napriek tomu, že ohrozený môže byť ktokoľvek, kto sa v online priestore vyskytuje, podľa Centra pre detské zneužívanie a online ochranu vo Veľkej Británii (CEOP) sú hlavnými obeťami sexuálneho vykorisťovania, groomingu (zneužívania či lákania na sexuálne schôdzky), práve dievčatá bieleho etnického pôvodu vo veku 11 až 14 rokov (CEOP, 2013). Internet Watch Foundation (IWF) však poukazuje na to, že pri zahrnutí webových stránok s obsahom detskej pornografie, kde sú dievčatá taktiež hlavnými obeťami, sa ukázalo, že tento vek je omnoho nižší . Viac než 80% obetí bolo dokonca mladších než 10 rokov, (IWF, 2013). Zvýšený počet detských obetí sexuálneho násilia a zneužívania extrémnym a sadistickým spôsobom naznačujú tiež dáta z Medzinárodnej asociácie internetových hotlines (INHOPE) (INHOPE, 2013).
Vystavením svojich osobných údajov online, bez príslušných bezpečnostných opatrení na sociálnych platformách alebo zdieľaním svojich sexuálnych obrázkov, sa môžu stať deti a adolescenti potenciálnym terčom online predátorov. Dnešným trendom online sexuálneho násilia na deťoch je sextortion. Ide o donucovanie k sexuálnym láskavostiam, čomu predchádza nadviazanie kontaktu s mladistvými na sociálnej sieti. Páchatelia využívajú kontaktné možnosti na sociálnych sieťach a ďalšiu komunikáciu cez počítač, niekedy vytváraním skupín so stovkami priateľov, ktoré považujú za potenciálne obete. Popri tom, ako páchateľ skenuje profily týchto detí a mladých a hľadá ich zraniteľné stránky, je s nimi v neustálom kontakte. Prostredníctvom týchto interakcií zisťuje, ktorí sú najviac náchylní k tomu, aby mu naleteli. Na nich sa zamerajú a ostávajú s nimi v kontakte (UNODC, 2014).
Mnoho prípadov sexuálneho vydierania vzniká dôsledkom „sextingu“. Sexting môžeme definovať ako výmenu sexuálnych obsahov alebo obrázkov. Obvykle sú vytvorené vlastnoručne a následne sú zasielané cez internet alebo mobilný telefón (Ringrose, J.; Gill, R.;, Livingstone, S. and Harvery, L., 2012). K takejto výmene dochádza najmä medzi rovesníkmi. Mladí ľudia si vedome navzájom vymieňajú nahé alebo sexuálne obrázky samých seba. Vďaka technológiám môžu byť fotky šírené ďalej. Postupne, ako sa obrázok šíri ďalej a ďalej, je stále viac ovplyvňovaná pohoda toho, kto obrázok vytvoril a poslal. To neraz vedie k obťažovaniu a šikanovaniu online, či offline, sebapoškodzovaniu či dokonca k samovražde (Crofts, Thomas and Lee, Murray, 2013).
V súčasnosti sa ľudia snažia hľadať skryté informácie, či možnosti využívania online priestoru, čo najanonymnejšie. Jednou z možností je tiež používanie tzv. „darknetu“, ktorý páchateľom trestných činov poskytuje bezpečný priestor, kde môžu na rôznych platformách získavať skryté služby, či byť v kontakte s komunitami, ktoré sú skryté vďaka systému TOR. Tento anonymný priestor slúži na skrytý sociálny kontakt, no, aj ako úložisko pre poskytovateľov materiálu detského zneužívania. Platformy ako TOR tak podporujú prakticky nezistiteľné sexuálne vykorisťovanie detí, ktoré je umožnené anonymnou výmenou obrázkov cez webstránky, súkromné správy a e-mail. Páchatelia si môžu voľne vytvárať účty na sociálnych sieťach, kontaktovať deti, či mladých alebo viesť dis
kusie s inými páchateľmi o najlepších možnostiach ako deti nalákať
a zneužiť, kde je vhodná destinácia k vycestovaniu a ako tam deti dostať. Na týchto platformách je takéto správanie podporované a to vedie k tomu, že páchatelia takéhoto násilia ho budú vnímať ako normálne či dokonca odôvodnené (Information Geographies: “The Anonymous Internet”, 2013).
Darknet je priestor pre tvorenie a šírenie zvráteností, či kriminálnej trestnej činnosti. Našim príspevkom chceme poukázať na hrozby, ktoré na deti a mladých číhajú. Chceme upozorniť na to, že aj medzi nami existujú páchatelia, ktorí si vedia zistiť, ako spracovať dieťa pre svoje osobné pohnútky. Na druhej strane vidíme dôležitosť v informovaní o obetiach násilia medzi deťmi a mladými u nás a ako sa obeťami stávajú v našej krajine.
To, že sa násilie na deťoch deje, neteší asi nikoho z nás. Existuje mnoho preventívnych aktivít, či intervenčno- informačných stránok ako napríklad www.detstvobeznasilia.gov.sk, www.bezmodrin.sk, ktoré sa snažia deťom a mladým poskytnúť potrebné informácie o tom, ako postupovať v prípade násilia v ich okolí a čo je bezpečné na internete zdieľať. Napriek snahe mnohých organizácii sa dosiaľ nepodarilo všetkému násiliu predísť. Preto hľadáme čo najefektívnejšie cesty, ako deťom a mladým pomôcť. Snažíme sa nielen o prevenciu ale priamo o intervenciu, keďže počty detských obetí sú pre nás naozaj veľmi znepokojujúce.
Výzva, pred ktorou stojíme je, ako teda môžeme pomôcť obetiam násilia? Odborníci, ktorí pracujú s problematikou násilia na deťoch, upozorňujú na to, že násilie sa najčastejšie deje v kruhu najbližších. Tam, kde deti vyrastajú, kde sa zdržiavajú. Častokrát ide o ich vlastné rodiny, čo potvrdzuje i naša skúsenosť, prax dištančných liniek pomoci.
Štatistiky hovoria
Za posledný rok a pol ukázali čísla, že násilie na deťoch a mladých sa skutočne deje aj v rodinách a ich blízkom okolí. Za následok bývajú ťažkosti v osobnostnom rozvoji, či zdravom vývine, na ktorý majú deti bezpochyby právo. Na Linke detskej istoty, Linke detskej dôvery a na internetovej poradni pre mladých IPčko.sk sme v spolupráci s Centrom Slniečko za posledný rok a pol zaznamenali spolu 5419 rozhovorov, ktoré sa týkali násilia a syndrómu CAN. Prevažnú časť týchto rozhovorov sme viedli s deťmi do 18 rokov. Šlo celkovo o 4228 rozhovorov a zvyšných 1191 sme viedli na tieto témy s dospelými.
Na Linku detskej dôvery sa deti a mladí môžu obrátiť každý pracovný deň v čase od 14:00 do 20:00 na chat-e alebo na telefónnom čísle 055/234 72 72.. Chatové poradnestvo poskytujú na www.linkadeti.sk a aj na www.zodpovedne.sk.
Linku detskej istoty môžete kontaktovať na bezplatnom čísle 116 111, prípadne, ak máte chuť s LDI chatovať, nájdete ich na www.zodpovedne.sk.
Poradcov z našej poradne IPčko.sk môžete zastihnúť na chat-e v časoch od 7:00 do 00,00, spojiť sa môžete s nami cez www.ipcko.sk a taktiež na stránke Centra Slniečko, n.o. www.bezmodrin.sk.
Nevyhnutnosť prepojenia medzi dištančnými linkami pomoci a subjektmi zapojenými do SPO a SK
Tak, ako sa mladí neboja zdieľať intímne informácie na internete, tak naberajú aj odvahu hovoriť o témach, ktoré ich trápia, v skupinách, na stránkach, či linkách pomoci, kde dúfajú, že nájdu pomoc na vyriešenie svojej situácie. Chceme pomáhať deťom a mladým, čo najefektívnejšie a preto sme sa spojili a v júni 2015 sme založili Asociáciu liniek pomoci, kde sme spojili telefonické a internetové služby Linky detskej dôvery, Linky detskej istoty, Centra Slniečko a IPčko. Vďaka službám, ktoré týmto klientom poskytujeme, dokážeme odchytávať obete rôznych foriem násilia a smerovať ich k pomoci, ktorú potrebujú. Naša internetová poradňa IPčko.sk pôsobí v prostredí internetu a poskytuje priestor na vypočutie pre mladých každý deň od rána 7:00 do 00,00. Zároveň vchádzame do priestoru diskusných fór, či facebookových skupín, píšeme blogy, snažíme sa internet zahltiť pomáhajúcim obsahom, aby sa pomoc dostala naozaj k tým, ktorí ju potrebujú. Cez dištančné linky vieme mladých priamo nasmerovať na konkrétne krízové centrá, ku konkrétnym odborníkom, či nahlásiť potrebné informácie na UPSVaR, ktorý im pošle sociálneho pracovníka, skontroluje situáciu v rodine a podnikne potrebné opatrenia, aby sme zastavili prebiehajúce násilie.
Na internetovej poradni IPčko.sk sa nám mladí zdôverujú vďaka tomu, že nadobudnú pocit bezpečia, prijatia a my s nimi spolupracujeme aj vytváraním pomáhajúceho vzťahu cez chatové konverzácie. Takýmto spôsobom im vieme práve v čase ich krízy podať pomocnú ruku, byť blízkou osobou, ktorej sa môžu zdôveriť. To im zvyčajne pomáha spracovať všetko, čo sa okolo nich deje. Málokto z nich je hneď pripravený na smerovanie k inému odborníkovi a preto to chce čas, kým dieťa či mladý človek, ktorý zažil násilie, podnikne ďalší krok vo svojom živote, ktorý mu pomôže vysporiadať sa so vzniknutým zranením či traumou.
Avšak i naša skúsenosť hovorí, že ak s nami získajú pozitívnu skúsenosť, podporí to i prejav väčšej dôvery voči odborníkovi v ich okolí, za ktorým neskôr môžu ísť (Madro, 2016).
Vnímame, že naša prepojenosť s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (s Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch), úradmi a ďalšími subjektmi, ktoré sú zapojené do problematiky násilia na deťoch je naozaj nevyhnutná, potrebná a užitočná pre deti a mladých ľudí zažívajúcich násilie. Je dôležité, aby sme o sebe navzájom vedeli, aby sme medzi sebou komunikovali a dokázali poskytnúť potrebné informácie klientovi, ktorý sa na nás obracia.
Mnoho terapeutov, psychológov, psychiatrov, sociálnych pracovníkov a ďalších odborníkov nemá na každého klienta toľko času, koľko by mu skutočne chceli venovať a i práve tu vieme znova podať pomocnú ruku my, dištančné linky pomoci. Klient nás môže kontaktovať práve v čase svojej krízy, kedy to, čo sa deje, je pre neho ťažko únosné a my ho na diaľku sprevádzame. Neraz sa nám stalo, že klient, ktorý s nami komunikoval dlhodobejšie, až po niekoľkých mesiacoch odhalil príčinu vzniku svojich depresií, príčiny, ktoré spustili jeho trápenie. Odhalil, aké to bolo doma, keď bol ako dieťa svedkom i obeťou násilia, no s odborníkom to nikdy neriešil, lebo mal strach ozvať sa. Mal strach z toho, čo by sa doma udialo, ak by to vyšlo na povrch. Aj vďaka tomu sme vedeli, ako správne zakročiť a kam ho môžeme ďalej smerovať, aby pomoc tejto obeti násilia bola komplexná a čo najefektívnejšia.
Online terén ako ďalšia z ciest k obetiam násilia<
br />Taktiež v diskusných fórach, kde pôsobí tím našich online tereňákov, sa stretávame
s tým, že deti a mladí ľudia, ktorí hľadjú pomoc, nachádzajú mnohokrát odsúdenie, kyberšikanu, ponižovanie a výsmech. Preto považujeme za veľmi dôležité i to, aby laici i odborníci vstupovali do týchto konverzácii a poskytovali užitočné a naozaj pomáhajúce informácie tomu, kto ich potrebuje. V nedávnej skúsenosti v nemenovanom fóre, kde 17 ročné dievča riešilo, či môže byť tehotná po istej sexuálnej praktike s priateľom, sa jej miesto smerovania na gynekológa, či poskytnutia pravdivej potrebnej informácie, dostalo skôr iných sexuálnych návrhov a výsmechu, že sa vôbec odhodlala otvoriť takúto tému. Taktiež jeden z mnohých podobných prípadov je, keď 16 ročný chalan, ktorý písal o problémoch doma, ako jeho i matku mlátil jej nový partner, no aj napriek tomu s ním ostáva, lebo by rodinu sama finančne nezvládala, sa mu miesto pomoci dostalo množstvo urážok na jeho osobu a rád, aby neriešil život jeho matky a nestaral sa do jej vzťahov, že to pochopí, keď bude dospelý. Namiesto toho, aby bol smerovaný na konkrétny orgán pomoci, ho teda takto virtuálne skôr ponížili a blokovali na ceste k reálnej pomoci. Naši online tereňáci do toho vstúpili a posunuli mu informácie, kde a ako hľadať konkrétnu pomoc a taktiež ho smerovali na spomenuté dištančné linky pomoci, cez ktoré sa vieme o tejto situácii dozvedieť viac podrobností, a tak navrhnúť i najvhodnejšie riešenie bez zbytočných „hejterov“ v diskusii, ktorú takto spúšťajú.
Príbehy obetí, ktoré sme dokázali nájsť, s ktorými sme sa skontaktovali a podali im pomocnú ruku v náročných životných situáciách, sú dôkazom toho, že ak funguje súhra medzi prvým kontaktom s obeťou a jej nasledovným smerovaním, tak spoločne dokážeme pozitívne ovplyvniť ďalší vývoj ich životov. Hrdinovia sú tí, ktorí nemlčia o násilí, no aj tí, ktorí na toto volanie o pomoc vedia správne zareagovať. A svet hrdinov naozaj potrebuje.
Autori:
Mgr. Veronika Kohútová, Mgr. Zuzana Macková, Mgr. Marek Madro
