Nemé výkriky nepočuť, nás však bolo počuť! A to až o sile 111 db a teda všetci, ktorí prišli v sobotu 6.júna na Trojičné námestie do Trnavy vytvorili slovenský rekord zapísaného do Slovenskej knihy rekordov. Boli ste super!
Nemé výkriky neboli len o rekorde, ale boli o dvoch týždňoch, počas ktorých sme sa snažili ešte viac upriamovať oči spoločnosti na problémy a ľudí, ktorí o nich sami nedokážu či nemôžu hovoriť. Na našej internetovej poradni pre mladých IPčko.sk sme sa počas troch rokov stretli s veľkým množstvom klientov, ktorí o svojich trápeniach doteraz nikomu nepovedali. Prečo je tomu tak? Veľa ľudí jednoducho nehovorí o tom, čo prežíva a to je častokrát problém. Vnútorná nespokojnosť môže narastať a časom prepuknúť až do deštruktívneho správania. Našim cieľom bolo, aby ľudia začali rozmýšľať nad životmi iných a prestali byť ľahostajnými k volaniu o pomoc zo svojho okolia.
Dva dni strávené v Trnave však neboli len o hromadnom rekorde, ale aj o individuálnych pokusoch o rekord, alebo len obyčajnej túžbe si zakričať. Najhlasnejším kričiacim v našom stánku sa stal Martin s rekordom 128 db a Elenka s rekordom 127 db. Bolo príjemné sledovať, ako ľudia prichádzajú o ostych a napriek veľkému počtu ľudí naokolo si zakričali. Stretli sme pri stánku aj takých, ktorí svoju bariéru zakričať si nezdolávali ľahko. To je pekná paralela so všetkými, ktorí prežívajú niečo negatívne a ťaživé. Začať hovoriť o tom, čo nás trápi je skutočne náročné, no keď to človek prekoná, tak je to začiatok pozitívnych zmien.
Aj keď už kampaň Nemé výkriky skončila, všade naokolo nás sú ľudia, ktorí síce možno kričia, no ten ich krik nepočuť. Skúsme ich neprehliadať a venujme im svoju pozornosť.
Ďakujeme, že pomáhate s nami.
