Žiť naplno.
Túto vetu či frázu počúvame dosť často.
Počuť ju v telke, rádiu, vidieť v časopisoch a mnohých, dnes tak populárnych, motivačných blogoch. Stalo sa z nej také klišé, že už sa nad ňou málokto dokáže zamyslieť. Snažíme sa žiť svoj život najlepšie ako vieme, bez toho, aby sme vedeli prečo. Aj mne sa to stáva. Často. Niekedy však príde deň, alebo len chvíľa, keď frázu „žiť naplno“ vytiahnem zo svojho vnútra, a niečo ma núti hľadať jej korene. Čo to vlastne znamená, žiť naplno? Žije tak niekto? A žijem tak vôbec ja? A ešte raz….žiť naplno.
Znamená to azda užiť si každú chvíľu? Využiť každú príležitosť? Vyštudovať štyri školy a vystriedať čo najviac zamestnaní? Znamená to mať viac priateľov ako môj sused a zarábať viac peňazí, ako všetci moji bývalí spolužiaci dokopy? Stať sa mediálne úspešným a obdivovaným? Alebo snáď len, nájsť si jednu jedinú „istotu“, nech už je to čokoľvek a ktokoľvek. Skvelá kariéra, alebo aspoň priateľ, čo ma nikdy neopustí a samozrejme, ani nezraní. Znamená to, ak niečo z tohto nemám, že nežijem naplno, a tak, pochopiteľne, nemôžem byť šťastná? A znamená, že ak to všetko mám, že som šťastná?…
Prepáčte, ja viem, priveľa otázok. Aj sama som sa trochu stratila. Vlastne, dnes ani nechcem, aby tieto slová boli krásnou literatúrou a pohladením pre dušu. Ani dokonale logickým celkom, ktorý dáva zmysel. V živote niekedy veci zmysel nedávajú. Položila som si dnes tieto otázky preto, lebo som smutná. Nie preto, že by som bola nešťastná. Nie preto, že niečo mám, alebo nemám, ale preto, lebo ma bolí to, čo vidím. Vidím ľudí, ktorí majú menej ako ja a sú šťastnejší. Vidím ľudí, ktorí majú viac ako ja, a sú nešťastní. A hlavne, vidím ľudí, ktorí zomierajú…. Nezomierajú preto, lebo majú rakovinu, alebo inú hroznú chorobu, ani preto, žeby jazdili prirýchlo autom a narazili do stromu. Nezomierajú ani preto, lebo niečo majú, a ani preto lebo nemajú. Zomierajú jednoducho preto, lebo cítia BOLESŤ, lebo nevidia ZMYSEL… a všetko preto, lebo to, čo svet sľúbil ako LÁSKU a ŠŤASTIE a pomenoval frázou „život naplno“ bol podvod. Áno, hovorím o samovraždách. Nie preto, lebo mám pocit, že o nich čoraz častejšie počúvam…v novinách, televízií, v autobuse či na ipčku. Ale preto, lebo nechcem aby moji priatelia zomierali. Aby mladí ľudia zomierali. A to všetko len preto, lebo frázu „žiť naplno“ im nikto nevysvetlil. Že „žiť naplno“ znamená len jednoduchý záujem, jednoduchý úsmev, objatie, povzbudenie, prijatie……a že žiť naplno neznamená len na to čakať, ale začať to dávať…..To, čo zabíja nie je zlo, čo prežívame. To, čo zabíja je ľahostajnosť…. A ak máš pocit, že sa ťa tieto slová nedotýkajú, prosím, prečítaj si to ešte raz.
Michaela
