Je to asi mesiac, čo žijeme úplne inak.
Z diaľky a z bezpečia domova sme sledovali, čo tento malý vírus spôsobil v iných krajinách.
Narastali obavy a čakali sme na deň, kedy sa potvrdí aj u nás.
Bolo by naivné myslieť si, že Slovensko to obíde, aj keď by sme si to všetci veľmi želali.
Pred mesiacom boli momenty, keď sme si dokonca ešte dokázali robiť srandu z masívneho nakupovania dezinfekčných gélov, múky, cestovín či ryže.
Aj na prvých „odvážlivcov“ s rúškami sme sa pred mesiacom pozerali inak.
Dnes nám do smiechu vôbec nie je.
Zvláštny…neočakávaný…podivný…MAREC.
Mestá postupne utíchli, v uliciach je prázdno a v domácnostiach naopak plno.
Stali sme sa zodpovednejšími – k sebe aj k ostatným.
Zostali sme doma, rúško už nie je hanba, ale bežná súčasť našich outfitov, dokonca je to naša „vstupenka“ do obchodov, na poštu či do verejnej dopravy.
#ruskoniejehanba #ZOSTANDOMA
A prišla aj karanténa.
U niekoho dobrovoľná, u niekoho nie, každopádne nám 14 dní prišlo nekonečne dlho a pocity, ktoré sme v nej zažívali boli, rôznorodé. Čakanie na prepuknutie prejavov choroby, nedočkavosť z výsledkov testovaní, strach o blízkych, izolácia…až po pocity, že na karanténnom stave nič nezmeníme, tak ho využijeme pre seba a pre svoj rozvoj.
Chvíľu sme si v IPčku mysleli, že budeme mať taký „voľnejší“ pracovný život a mysleli sme si to naozaj iba chvíľu.
S obmedzeniami a nariadeniami, ktoré prišli z vlády, sme zostali ako národ v mnohých oblastiach totálne paralyzovaní.
Žiaľ, oblasť duševného zdravia si to „zlízla“ tiež.
Obmedzené osobné stretnutia odborníkov a ich klientov, odporúčania dištančnej formy práce, s ktorou mnohí odborníci nemajú skúsenosti a absencia metodických materiálov.
Duševné zdravie sa dostalo do povedomia tých najvyšších a najkompetentnejších takmer raketovou rýchlosťou…až teraz.
Hmmm, smutné je, že svoju pozornosť si muselo zaslúžiť v takejto situácii a v takomto čase, aj napriek tomu, že odborníci naň poukazovali už niekoľkokrát pred COVID-19.
Po šiestom telefonáte v priebehu 20 minút sme precitli a pochopili, že je čas konať.
A neboli sme to len my, kto cítil zodpovednosť za krajinu a potrebu pomoci si navzájom.
Jednotlivci, nadácie, iniciatívy, organizácie mali a majú jeden spoločný cieľ.
Solidarita a medziľudské vzťahy akoby vstali z popola a nabrali obrovskú silu.
Rok 2020 bude iný ako všetky ostatné, už teraz sa zapísal do histórie ľudstva a bude súčasťou dejepisných osnov.
Život PRED, život POČAS a život PO.
Na dve z týchto možností už odpovedať vieme.
Vieme, aký bol život pred vypuknutím COVID-19, čo boli naše starosti, radosti, samozrejmosti, slobody a možnosti. Teraz vieme, aký je život počas pandémie, aké sú naše priority, čo už nikdy nebudeme brať ako samozrejmosť, aký je význam slova „sloboda“. Aký bude život po korone, na to odpovedať nevieme. Môžeme veriť a snažiť sa, aby to dobré, čo nám pandémia dala, zostalo v nás čo najdlhšie – spolupatričnosť, ochota, pomoc, starostlivosť o iných, nezištnosť, odhodlanie, hrdinstvo, solidarita,…
No, úvod je za nami, ak chcete vedieť, aký bol náš mesiac na IPčku s „koronou“, čítajte. 🙂
Čo sa dialo na IPčko.sk?
Nie len u nás na IPčko.sk, ale na všetkých linkách dôvery stúpol počet kontaktov. Ku 40 psychologickým poradcom z kategórie „starci“ sa pridalo 20 „nováčikov“, ktorí od 7:00 do 00:00 hod poskytujú pomoc mladým ľuďom prostredníctvom chatu a nonstop prostredníctvom e-mailu. Od prvého potvrdeného prípadu koronavírusu na Slovensku začali pribúdať chaty a maily s touto témou. A odvtedy je tomu stále tak. Problémy, s ktorými za nami mladí ľudia prichádzali sa nestratili, stále sú tu, stále sú prítomné. Zaznamenali sme nárast úzkosti, pokusy o samovraždu, domáce násilie… Tí, čo za nami prichádzajú so žiadosťou o pomoc sa búria alebo rezignujú. Neviditeľný vírus im na ceste za pomocou zmaril plány, nemôžu navštevovať svojich psychológov, psychiatrov či psychoterapeutov, obmedzil im využívanie zdrojov, ktoré im pomáhajú prekonávať ťažšie chvíle a donútil ich hľadať nové, na ktoré im už niekedy nezostáva sila, zatvoril ich v priestore s niekým, kto im ubližuje a z koho majú strach, zobral im istoty a pred sebou majú iba prognózy a nejasné videnie konca. Veď povedzme si, ako táto situácia doľahla na nás, ľudí bez duševných ťažkostí. A ako je asi tým, ktorí prídu na IPčko.sk hľadať pomoc? V týchto dňoch ešte intenzívnejšie posúvame do sveta myšlienku, že #POMOCEXISTUJE. Každý poradca by dnes potreboval ešte jeden pár rúk, aby sme pomohli všetkým, ale #DAMETO, lebo #ZÁLEŽÍNATEBE a v tom, čo sa deje Vám odkazujeme…. #NEZOSTÁVAJTESAMI.
Akú kampaň a pomahajúci obsah sme vytvorili?
KAMPAŇ #DAMETO
Naši kolegovia prišli s nápadom na aktivitu, ktorá je prejavom spolupatričnosti a budovania duševnej imunity ľudí, ktorých poznáme, v čase prebiehajúcej pandémie COVID-19. Myšlienkou kampane je napísať cez sociálne siete alebo cez mobil niekoľkým ľuďom povzbudzujúcu správu, že na nich v týchto momentoch myslíme, odporúčame aj položiť otázku, ako prežívajú tieto dni?
Chceli sme povzbudiť ľudí k tomu, aby napísali aj tým, s ktorými už dlho neboli v kontakte. Kampaň #DAMETO a jej myšlienku nám do online priestoru pomohli rozšíriť aj známe influencerské tváre, za čo sme im fakt vďační.
POMOC OBETIAM DOMÁCEHO NÁSILIA POČAS KARANTÉNY COVID-19
V súvislosti s COVID-19 je aktuálne okrem nebezpečenstva nákazy týmto vírusom „v hre“ aj život a bezpečnosť žien a detí na Slovensku. Odkedy naše životy ovláda COVID-19, prichádzajú na našu online linku dôvery IPčko.sk ľudia s rôznymi príbehmi, bolesťami a obavami. Jednými z nich sú aj príbehy, ktoré sa dejú za zatvorenými dverami. Ženy, deti a mladí ľudia zažívajúci domáce násilie sa ocitajú v neľahkej situácii, ktorú si častokrát ani nevieme (a asi ani nechceme) predstaviť, majú náš veľký obdiv a rešpekt. Po každom takomto príbehu sa nám vynoria otázky…“Ako to dokázala? Ako to urobila, že nám stihla napísať? Čo tým všetko riskovala, ak by ju agresor pri tom „vymákol“?. Uvedomujeme si, že pre nás je to bežná vec, byť doma a venovať sa svojim pracovným povinnostiam, radostiam, starostiam, premýšľaním nad tým, ako stráviť deň v karanténe, že si môžeme kedykoľvek sadnúť k počítaču či vziať si mobil do ruky, nie je samozrejmosťou pre každého, že dokonca takéto aktivity môžu ohroziť bezpečie človeka a vyvolať konflikt, ktorý môže mať vážne fyzické aj psychické dopady. Od začiatku „koronačasu“ máme asi trikrát viac kontaktov s témou domáceho násilia. Na Slovensku existujú a fungujú mnohé organizácie, ktoré sa tejto téme venujú a robia svoju prácu obdivuhodne. Mimoriadny stav a opatrenia obmedzili aj ich ponuku služieb. Preto sme sa rozhodli nejakým spôsobom pomôcť aj my, vytvorili sme Bezpečnostný plán pre obete domáceho násilia počas karantény COVID-19 a Stratégie bezpečnosti. Dúfame, že vytvorené materiály budú užitočné, ale všetkým ženám, ktoré zažívajú násilie, odporúčame kontaktovať Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie (ak to bude možné a neohrozí to ich bezpečnosť).
Čo a koho sme vzdelávali?
WEBINÁRE
Vo chvíli, keď bolo dané, že práca odborníkov s klientmi „face to face“ dostala kvôli vírusu „červenú“, sa na IPčko obrátilo mnoho odborníkov s prosbou o pomoc a so žiadosťou „o návod,“ ako realizovať dištančné poradenstvo, preto sme sa pustili do tvorby WEBINÁROV pre externých odborníkov s praktickými návodmi, ako efektívne pracovať s klientmi v náročných chvíľach dnešných dní s využitím dostupných a moderných technológii. Marek a Dominika sa vo webinároch venovali ZÁKLADOM KRÍZOVEJ INTERVENCIE V ONLINE PRIESTORE a ZÁKLADOM DIŠTANČNÉHO PORADENSTVA CEZ E-MAIL. Potešilo nás, že odborníci o ne prejavili veľký záujem, že im pomôžu „naštartovať“ inú formu pomoci pre tých, ktorí to potrebujú.
Naši nadšenci, ktorí sa rozhodli nerobiť zbytočnú psychológiu, ale majú chuť ju robiť dobre. V IPčkovskej obývačke sme ich privítali iba jedenkrát. COVID-19 síce obmedzil pohyb a osobné stretnutia, ale nezabránil nám vzdelávať sa, spoznávať „dobrú psychológiu“ a byť tu pre všetkých mladých ľudí. Nováčikovia prešli na online vzdelávanie, po úvodných technických „hókusoch-pókusoch“ to máme pripravené na 100% a aspoň takto trávime spoločný čas. Okrem toho, že sú to nadšenci „dobrej psychológie“ sú aj veľmi tolerantní a odhodlaní pomáhať v tomto náročnom období 17 hodín denne. Držíme im palce.
To, čo je v médiach témou č. 1 je každému hneď jasné. Informácie o COVID-19 na nás striehnu všade, až je vzácne, keď počujeme aj informáciu z úplne inej oblasti. Je to obrovský tlak informácií, preto povieme aj Vám to, čo hovoríme v chatoch a v mailoch ľuďom, ktorí sa na nás obracajú a hovoria o tom, že ich tie správy strašia a vyvolávajú v nich strach a úzkosť, vyberte si 1-2 (max 3) relevantné zdroje informácií, venujte im hodinu denne a spravte si z toho rituál, ktorý dodržiavajte každý deň, najlepšie v rovnakom čase. Média svoju pozornosť nevenujú len počtom nakazených, vyliečených či testovaných. Tento mimoriadny stav pandémie COVID-19 otvára ďalšie témy a problémy, ktoré tu síce boli aj pre vírusom, ale v týchto dňoch sa javia ako vážnejšie a je potrebné im venovať pozornosť, napríklad téma domáceho násilia počas karantény, sexuálne zneužívanie, partnerské a manželské problémy, súrodenecké vzťahy v karanténe, finančné ťažkosti. K niektorým z týchto tém sa v médiach vyjadrovalo aj IPčko.sk.
Denník N: Bojíte sa, aby si vaše deti počas karantény neublížili? Aj súrodenecké hádky majú svoj zmysel.
Deti, ktoré sú sexuálne zneužívané, doháňa náš systém na hranicu života a smrti.
Podcast RÁNO NAHLAS Aktuality.sk: Po korone budeme čeliť záplave duševných porúch, naše kapacity sú nedostatočné, varujú odborníci.
KTO NÁM POMOHOL?
ĎAKUJEME a fandíme všetkým, ktorí pomáhajú, kde sa dá a ako sa dá – finančne, materiálne, šitím rúšok, nákupmi pre seniorov, poskytovaním podpory.
Tlieskame všetkým v prvých líniách a všetkým, ktorí sa starajú o to, aby sme nejako v tomto štáte fungovali a vyslovujeme Vám veľký REŠPEKT.
Aby sme mohli pomáhať, potrebujeme pomoc aj my.
Ďakujeme všetkým, ktorí nás v týchto dňoch podporili, aby sme mohli robiť svoju prácu a pripravili sa na ďalšie obdobie, v ktorom bude pomoc veľmi potrebná. Ďakujeme veľkým firmám, iniciatívam aj individuálnym darcom.
ĎAKUJEME.
