Dnešní mladí trávia veľa času vo virtuálnom priestore.
Niekedy sa môže zdať, akoby už zabudli komunikovať zoči voči a oveľa jednoduchšie pre nich je vyjadriť, čo cítia, chcú, po čom túžia v podobe nejakého toho statusu, mailu, chatu, lajku. Kamarátov stretávajú online, hoci bývajú vedľa v susedstve, čím sa zásadne mení charakter vzťahov a ich prežívania. Niekedy len tak slepo brázdia rôzne weby v snahe rozptýliť svoje trpké myšlienky, nájsť potešenie alebo pomoc. Rovnako tak prax poukazuje na to, že deti a mladí trávia mnoho svojho voľného času vo virtuálnom priestore a sú tak priamo ohrození závislosťou na počítači, mobile, internete.
Stretávame sa s tým, že pre mladých je oveľa jednoduchšie žiť svoj život v podstatnej miere mimo reality, vo virtualite. Na sociálnych sieťach, v rôznych diskusných fórach, si vytvárajú akési alternatívne identity, vytvárajú si takto aj akési virtuálne vzťahy, ktoré sú však veľmi vzdialené od toho, kým naozaj v skutočnosti sú. Z našej praxe vieme, že tento fenomén zasahuje takmer do každej oblasti života mladých ľudí a sami majú problém rozlíšiť, kedy v akej roli vo svojom živote vystupujú a kam prostredníctvom nej smerujú. Často sa stáva, že mladí k nám do internetovej poradne pre mladých IPčko.sk prichádzajú z rôznych diskusných fór, kde vznikajú rozmanité internetové komunity, ktoré neraz komunikujú medzi sebou o svojich pocitoch beznádeje, no nikdy nie o riešeniach, ako z beznádeje vyjsť von, riešiť problém a budovať život. Od začiatku našej práce sa preto snažíme do týchto fór vstupovať ako peer pracovníci a hľadáme vhodné spôsoby, ako s mladými o problémoch hovoriť a ponúkať alternatívny priestor pre riešenie ich problémov.
Z našej praxe vidíme, že zvlášť mladí ľudia sú často nepripravení vziať svoj život aj s problémami, ktoré ich sprevádzajú, do vlastných rúk. Spoločnosť ich ženie len k vynikajúcim výsledkom, úspechom a výkonu, pričom problémy a neúspech sa radikálne odmietajú. Ak však predsa len nastanú, vidia ich ako vlastné zlyhanie, čo len zvyšuje pocit bezmocnosti, prežívanie viny a vlastnej nedostatočnosti. Na základe našich skúseností vnímame, že mladých ľudí je potrebné viesť k tomu, aby spoznali svoje silné, ale aj slabé stránky, aby odhalili svoje schopnosti vyrovnávať sa s problémami a budovať si vlastné hodnoty a ciele. Chceme prispievať k tomu, aby sa učili prevziať zodpovednosť za to, čo urobia, no aj za to, čo neurobia, či mali urobiť. Chceme, aby sa mladí ľudia nebáli byť sami sebou a našli, kým v skutočnosti sú. Je zrejmé, že práve tým sa stanú autentickými ľuďmi a individualitami, ktoré efektívnejšie odolávajú nástrahám virtuálneho priestoru a skôr ho využívajú vo svoj prospech, rast a dosahovanie cieľov.
Práve vyššie uvedená situácia a pohľady na jej riešenie nás inšpirovali predložiť Nadácii Orange projektový zámer s názvom INstantnE.
Tak ako Nadácia Orange, aj my si uvedomujeme, že dnes si mladí už nevedia predstaviť život bez mobilu, či internetu a ich zakázanie, či obmedzenie by znamenalo ich sociálne vylúčenie, stigmatizáciu a často až traumatizáciu.
S našou organizáciou Inštitút PRIJATIA, o.z. sa snažíme popularitu fenoménu virtuality využiť na to, aby sme mladým pomáhali riešiť ich problémy a žiť kvalitnejšie. Podľa mnohých odborníkov internet totiž vytvára špecifické prostredie, ktoré mení naše správanie. V porovnaní s našim správaním v reálnom svete sme omnoho viac otvorenejší, oveľa viac vyjadrujeme pocity, ľahšie dokážeme odložiť zábrany a prekonať nesmelosť. Človek má tak menej zábran a otvorenejšie sa vyjadruje aj o svojich problémoch. Možnosť anonymne sa zveriť so svojím problémom vytvára pocit bezpečia, čo v kombinácii s ľahkou dostupnosťou služby povzbudzuje ľudí riešiť svoje problémy. Z tohto dôvodu od roku 2012 realizujeme projekt internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, kde riešime spoločne ťažkosti pri pocitoch samoty a straty zmyslu života, šikanovanie, situácie sexuálneho násilia, kyberšikany, pocity depresie, sebapoškodzovanie, závislosti, problémy vo vzťahoch a podobne. Chat poradenstvo a sprevádzanie sme ako priamu formu pomoci a komunikácie s mladými zvolili práve preto, lebo mladí najčastejšie využívajú mobil, či PC na chatovanie – na čo poukazujú aj základné poznatky a východiská Nadácie Orange.
Chceme prispievať k zvýšeniu dostupnosti pomoci pre mladých, ktorí často nevedia ako si pomôcť a kde pomoc hľadať. Každý človek sa aspoň raz v živote ocitne v situácii, s ktorou si nevie poradiť. Sú to okamihy rôznych náročných životných okolností, pri ktorých sa cíti smutne, bezmocne, zúfalo alebo už nevie, čo ďalej. Ľudia sa hanbia priznať sa niekomu so svojimi problémami, nieto ešte vyhľadať pomoc odborníka. Ak by sa aj k niečomu takému odhodlali, majú strach a počiatočnú nedôveru voči psychológovi, o ktorom nič nevedia. Vo viacerých prípadoch im však chýba nielen odvaha, ale aj niekto, kto by stál pri nich počas ich ťažkostí a kto by im pomohol prekonať prvotný šok a zmätok okolo problémov. Prípadne chýba niekto, kto by ich sprevádzal pri riešení ich problémov s odborníkom, ak je to nevyhnutné.
Názov interaktívneho prieskumu sme zvolili zámerne, nakoľko odzrkadľuje to, čo sme chceli realizovať. Pojem INstantnE v sebe zahŕňa obraz rýchlych, málo efektívnych a často impulzívnych riešení, akési uviaznutie vo virtualite, bez stretnutia sa s realitou – tak ako instantná polievka je rýchlym, no málo výživným pokrmom. Je to teda akoby obraz často neefektívnej virtuality, či tzv. „instantnej reality“, ktorá je podobná, no nikdy nie rovnaká ako skutočný život a jeho pestrosť i bohatstvo. Nechceme však instantnú polievku ako alternatívne jedlo celkom zatratiť, nakoľko môže byť často jediným jedlom, ktoré je k dispozícii a potom je životu zachraňujúca a potrebná – nechceme teda zakazovať, ale skôr vysvetľovať. INstantnE v sebe obsahuje poskytnutie alternatívnych riešení, ktoré vychádzajú z reality mladých a nevytŕhajú ich z nej pod zámienkou jej komplexnej negácie a ukázania tých „správnych riešení“.
INstantnE interaktívny prieskum sme realizovali na troch stredných školách.
Počas piatich 90 minútových stretnutí s jednou triedou prebiehal aj interaktívny prieskum, ktorého cieľom je nájsť podrobnejšie odpovede na otázky: prečo je virtualita taká dôležitá, čo dáva z toho, čo realita neponúka, či pred čím chráni, v čom je realita ohrozujúca. Chceli sme nájsť detailnejšie odpovede na to, prečo mladí dávajú prednosť virtuálnym vzťahom a virtuálnemu času pred reálnymi aktivitami a stretávaniu sa face to face. V čom sú podľa nich vzťahy vo virtualite prínosom a v čom ich ochudobňujú, v čom sú bezpečím a v čom ohrozením. Rovnako tak sme sa chceli dotknúť aj otázok hraníc, hodnôt, presvedčení a emócií prežívaných často v rozpore medzi realitou a virtualitou. Skupinové stretnutia boli facilitované dvoma odborníkmi a boli vedené sociálno-psychologickými metódami práce.
Celý priebeh interaktívneho prieskumu prostredníctvom zážitkového ro
zvojového programu určeného pre
stredoškolákov, ako aj všetky výsledky z jednotlivých stretnutí si môžete pozrieť TU.
Najzaujímavejšie výsledky interaktívneho prieskumu a naše odporúčania pre prácu s cieľovou skupinou mladých ľudí ponúkame v nasledujúcich riadkoch:
Naše zistenie 1:
Mladí opisujú virtuálny svet odlišne od toho, ako vnímajú realitu, no vnímanie dynamiky v prežívaní virtuálneho a reálneho sveta rozdielne nie je!
Naše odporúčania:
Využiť vnímanie dôležitosti moderných technológií v životoch mladých a pomôcť prepojiť ich používanie s ich osobnými cieľmi a hodnotami.
Naše zistenie 2:
Čím viac vnímajú mladí ľudia rozdielnosť medzi virtuálnym a reálnym svetom, tým viac prežívajú svoj život ako život bez zmyslu, v ktorom nie sú prítomné zmysluplné ciele. Často je ich život sprevádzaný nudou, apatiou, kedy sa človek cíti beznádejne. Táto beznádejnosť pramení z neschopnosti nájsť životné ciele, či v tom, že v cieľoch, ktoré mladý človek má, nedokáže vytrvať a teda v živote nie je schopný odolávať prekážkam. Čím viac vníma mladý človek podobnosť medzi virtuálnym a reálnym svetom, tým menej prežíva, že sa mu nedarí napĺňať životné úlohy. V jeho živote je teda menej pocitov smútku, nešťastia, úzkosti, nespokojnosti, či depresívne pocity.
Naše odporúčania:
Pomáhať mladým budovať osobnú synergiu vnímaním virtuálneho a reálneho sveta, tým, že im ponúkneme zážitky, ktoré v sebe budú ponímať obe dimenzie ich reality a nebudú ich vylučovať.
Naše zistenie 3:
Mladí majú jasno v tom, ako rozoznať zlého človeka od dobrého, a že je medzi nimi rozdiel, no pri spracovávaní tohto rozdielu potrebujú aktívnu pomoc dospelých, inak majú tendenciu tento životný fakt riešiť únikom od reality.
Naše odporúčania:
Vytvárať miesta v reálnom a vo virtuálnom priestore, kde môžu mladí v čase krízy hľadať pomoc druhej osoby.Vytvárať priestor pre alternatívne, emocionálne sýtiace zážitky pre mladých (podpora rodiny, komunity, nízkoprahové kluby vo fyzickom priestore, či iné internetové nízkoprahové služby a programy).
Naše zistenie 4:
Tí mladí ľudia, ktorí si viac vážili samých seba, teda mali pozitívnejší postoj k sebe samému, viac vnímali rozdiel medzi tým, ako by mali ľudia vypadať ideálne a ako je tomu v realite. Rovnako tak definovali a prežívali svoj život zmysluplnejšie. V prípade, ak tomu tak nebolo, tak tento stav mladí viac riešili popieraním, hľadaním rôznych foriem uvoľnenia sa, dokonca siahali viac aj po užívaní návykových látok ako spôsobu, ktorý im rozdiel medzi tým, akí ľudia okolo sú a akými by mali byť, pomáhajú zvládnuť.
Naše odporúčania:
Vytvárať komplexné dlhodobé programy na rozvoj osobnosti a sociálnych zručností s cieľom sebapoznania, teda rozpoznania osobnostného potenciálu i jeho limitov, práca na rozširovaní mechanizmov zvládania záťažových situácií, ktoré vznikajú pri jeho rozvoji i eliminácii.
Naše zistenie 5:
Čím viac mladý človek vníma rozdiel medzi prítomnosťou a budúcnosťou, tým menej prežíva zmysluplnosť života. Opačne by sme mohli povedať, že čím viac je vnímanie týchto fenoménov podobné, tým viac si osobné predstavy o budúcnosti a vlastnom fungovaní transformuje do svojich životných cieľov a úloh. Do nich sa potom snaží investovať energiu a úsilie, aby sa úlohy, ktoré si stanovil, plnili. Taktiež sa rozhoduje o tom, čo je treba splniť a čo nie, o čo sa oplatí bojovať, o aký cieľ sa treba snažiť. Neprítomnosť cieľov, ktorým sa človek oddá je zase sprevádzaný nudou, apatiou, človek sa cíti beznádejne, že nemôže nájsť ciele, že v nich nedokáže vytrvať a v živote nie je schopný odolávať. Čím bol rozdiel medzi vnímaním prítomnosti a budúcnosti väčší, tým viac mladí tento stav riešili popieraním, hľadaním rôznych foriem uvoľnenia sa, úniku, dokonca siahali viac aj po užívaní návykových látok ako spôsobu, ktorý im tento rozdiel pomáhajú zvládnuť.
Naše odporúčania:
Vytvárať komplexné dlhodobé programy na rozvoj osobnosti a sociálnych zručností, s cieľom definovania si životných cieľov, spôsobov ich dosahovania i rozširovania mechanizmov zvládania záťažových situácií a diskomfortu, či rozporuplnosti reality, ktorej sú mladí súčasťou.
Realizáciu projektu INstantnE vnímame ako prvý príspevok našej organizácie do diskusie o téme VIRTUÁLNEJ GENERÁCIE.
Prieskum realizovaný v tomto projekte považujeme za predvýskum a v súčastnosti pripravujeme realizáciu komplexnejšieho výskumu na reprezentatívnejšej vzorke mladých ľudí.
Za veľkú podporu a nadšenie do pomáhania 
mladým ďakujeme:
