My v IPčku máme veľmi radi technológie. Rovnako máme radi aj psychológiu.
Úplne najradšej tieto dve oblasti prepájame a využívame na POMOC.
Dôkazom toho bol rok 2012, kedy sme vytvorili bezpečné miesto v online prostredí – chatovú a e-mailovú poradňu IPčko.sk, ktorá je tu pre všetkých, ktorí sa nachádzajú v náročných životných situáciách.
O niečo neskôr sme využili technológie a psychológiu v projekte Online terénnej práce, v ktorom skupina psychológov denne mapuje online prostredie, vstupuje do uzatvorených skupín na sociálnych sieťach a streamovacích platformách a prináša podporu, nádej a pomoc. Technológie nás neobišli ani v projekte internetovej linky pomoci pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením – Dobrá linka, kde sa práve vďaka technológiám búrajú bariéry.
Psychológia s modernými technológiami pomáha aj počas pandémie COVID-19.
Krízová linka pomoci, ktorá pomáha cez chat, e-mail, telefón (0800 500 333) a bola obohatená aj o video poradňu.
Zdanlivo iné svety (psychológia a internet), majú viac spoločného, než si asi sami myslia.
Našim najnovším technologicko-psychologickým počinom je PSYCHOLOGICKÉ LABORATÓRIUM VIRTUÁLNEJ REALITY.
Keď sa na trhu začali objavovať produkty s virtuálnou realitou, úplne nám všetkým spadala sánka, uvideli sme novú príležitosť, nový priestor a ďalšiu novú výzvu.
Ako prvé prišli na komerčnom trhu do predaja hry s jej využitím a my sme museli byť pritom. Chceli sme si to vyskúšať.
Boli sme ohromení.
Okamžite nám začali napadať rôzne možnosti aplikácie VR (virtuálna realita) do oblasti psychológie a pomoci ľuďom s duševnými ťažkosťami.
Zasnili sme sa a vraveli si, že toto je budúcnosť psychológie, ktorej chceme byť súčasťou.
A ten sen sa teraz stal skutočnosťou.
Dnes už v IPčku túto technológiu, ktorá umožňuje pomoc iným, máme a nechceme si ju nechať pre seba.
Na začiatku toho celého bol sen a veľká túžba priniesť pomoc pre ľudí v ťažkostiach aj v tejto forme pomoci aj na Slovensko.
Psychológovia z IPčka sa do tejto témy doslova zahryzli a začal maratón hľadania informácií o tom, čo VR pre psychológiu a pomoc prináša.
Mesiace sme študovali odbornú literatúru, hľadali sme tú najvhodnejšiu technológiu, komunikovali so zahraničnými kolegami, ktorí VR vo svojej praxi bežne používajú a dosahujú úžasné výsledky. „A čo sme my na Slovensku horší???“ znela otázka v našich hlavách.
Keď to funguje tam, musí to aj tu.
To bolo záverečné rozhodnutie, ktoré viedlo k prvým reálnym krokom naplnenia sna.
Karty zamiešala pandémia COVID-19 a ukázala nám nový rozmer využitia VR v takto špecifickej situácii. Informačný kolotoč sa zopakoval – vyhľadávanie článkov, názory odborníkov a komunikácia so zahraničím. A zistili sme, že VR vie byť veľmi účinná na uvoľnenie a relaxáciu pre ľudí v prvej línii, ktorí zažívajú stres a tlak. Ďalšou výhodou je, že tieto stretnutia sa dajú robiť aj dištančne, čo v čase lockdownu a obmedzených „face to face“ stretnutí je úžasná správa. Dokonca…je nápomocná aj pri tých najnáročnejších chvíľach…pri smútení a stratách. VR nemá obmedzenia.
Práve v tom čase sa objavila grantová výzva Fondu SK-NIC, v ktorej unikátne technologické projekty majú zelenú.
Projekt Psychologického laboratória bol PODPORENÝ 👏🙏.
Čakal nás výber technológie.
Nič sme nenechali na náhodu a vyberali sme to najlepšie z najlepšieho.
Typické pre IPčko, vždy sa snažíme o to, aby naše služby boli profesionálne a kvalitné. Okrem tejto „makačky“ nás čaká ešte mnoho ďalšieho.
Pripravujeme live stream pre odborníkov – rovnakých technologickćh nadšencov ako sme my, podcasty, odborné články, práca s klientmi a ďalšie hodiny a hodiny testovania a objavovania potenciálu VR pre oblasť duševného zdravia.
Ale poďme pekne po poriadku a povedzme si o terapii virtuálnou realitou viac.
Čo predstavuje technológiu Virtuálnej Reality (VR) ?
Terapia virtuálnou realitou je forma pomoci, ktorá využíva túto technológiu na liečbu a rehabilitáciu psychických porúch. V zahraničí je známa aj pod pojmami Virtual reality therapy (VRT), Virtual reality immersion therapy (VRIT), Virtual therapy exposure therapy (VRET) ale aj tiež Computer cognitive behavioral therapy (CCBT).
Pozostáva z dvoch komponentov:
1. Software
Je program, ktorý sa nachádza v počítači alebo notebooku a vyžaduje len minimálne nároky na zariadenie. Software umožňuje jednoduchú obsluhu toho, čo klientovi premietneme do ,,okuliarov” takzvaného headsetu.
2. Hardware
Ten predstavuje okuliare alebo spomínaný headset, ktoré si klient nasadí a odborník do nich premieta zvolené prostredie. Odborník, klient a prostredie vo vzájomnej spolupráci riešia ťažkosti, s ktorými klient prichádza. Súčasťou hardvéru (napr. u nás v IPčkovskom Psychologickom laboratóriu VR) je aj biofeedback, ktorý sa umiestňuje na ruku klienta a umožňuje okamžite získavať objektívne ukazovatele (bioelektrickú reaktivitu kože), teda prirodzenú reakciu klienta, ktorú nemožno ovplyvniť vôľou na podnety, ktoré sú mu do okuliarov premietané.
Čo je terapia prostredníctvom virtuálnej reality?
Pred samotným využitím technológie predchádza konzultácia so psychológom, ktorý ho bude celým procesom sprevádzať. Ak sa klient rozhodne podstúpiť VR terapiu, je vystavený prostrediu, ktoré sa premieta do VR okuliarov (headsetu) a zvuku privádzaného do slúchadiel. Takto navrhnuté prostredie vedie k maximalizácii plného zážitku. Je navrhnuté tak, aby sa koncentrovalo na problematické situácie z jeho života a umožňuje adaptívne prispôsobenie myšlienok, emócií a správania. Klient je vystavený podnetom prostredia, ktoré má liečivý účinok. V tomto prostredí plní určité úlohy, na ktorých sa s terapeutom spoločne dohodnú a v ktorých ho sprevádza. Virtuálne prostredie izoluje človeka od vonkajších rušivých podnetov tak, aby sa mohol v bezpečí ponoriť do situácií, ktoré potrebuje vo svojom živote vyriešiť.
V zásade rozlišujeme dva druhy virtuálnej terapie z hľadiska zamerania, a to expozičnú terapiu a rehabilitáciu.
Expozičná terapia
Spočíva v postupnom vystavovaní podnetom (veciam a situáciám), ktoré u klienta vyvolávajú stres, spôsobujú mu problémy alebo narúšajú jeho bežné fungovanie v okolitom svete. Klienti tak môžu bezpečne interagovať s prostredím, postupne sa prispôsobovať a zvykať si na negatívne podnety. Ide o proces systematickej desenzitizácie (postupnému vystavovaniu ohrozujúcim podnetom) a relaxačných metód. Prioritne sa expozičná terapia zameriava na liečbu fóbií (Kaplan, Tolin, 2011):
- z pavúkov,
- z výšok,
- z lietania,
- zo šoférovania,
- z rozprávania pred publikom,
- zo školského prostredia,
- z iných sociálnych fóbií.
Virtuálna rehabilitácia
Je forma pomoci, ktorá je založená na plnení úloh a tréningov, v ktorých sa klient učí novým schopnostiam, zručnostiam alebo znovu nadobúda naučené schopnosti, ktoré kvôli rôznym udalostiam zabudol. Môže ísť o:
- tréningy kognitívnych schopností (pamäť, pozornosť),
- tréningy sociálnych zručností,
- tréningy relaxačných metód (autogén, progresívna relaxácia, meditácia, mindfullness).
Pod rehabilitáciu tiež patria rôzne relaxačné cvičenia v príjemnom prostredí. Tie vedú k zníženiu stresu alebo tiež k lepšiemu zvládaniu chronickej bolesti.
Efektivita terapie virtuálnym prostredím – Čo hovorí výskum?
VRT poskytuje objektívne ukazovatele stavu klienta a zachytáva zmenu v terapii. Práve preto existuje veľa výskumov o jej efektivite. Výsledky vykazujú veľmi vysokú účinnosť v rôznych oblastiach, ktoré sú vďaka objektívnym ukazovateľom zmeny, podložené výskumom na úrovni evidence based. Preukázateľne efektívny vplyv mala VRT na tieto psychické problémy:
- Úzkostná a panická porucha – pomoc pri týchto poruchách predstavujú programy, ktoré uľahčujú nácvik zvládania stresu a úzkosti. Pomáhajú tiež rýchlemu nácviku relaxačných techník a vedú k celkovej redukcii stresu pri generalizovanej úzkostnej poruche a panickej poruche (Carl et al., 2019; Pelissolo et al., 2012).
- Špecifické fóbie, agorafóbia, sociálna fóbia – oblasť fóbií sa vo VRT obvykle prekonáva pomocou systematickej desenzitizácie (Wechsler et al., 2019, Miloff et al., 2016).
- Fóbie z lietania – už na začiatku milénia bol vyvinutýtréningový program, ktorý pomáha klientom zbaviť sa strachu z lietania, predstavuje nácvik a relaxáciu, expozíciu stresovej situácie a odbúranie stresu (Rothbaum,2000; Rothbaum, 2002, Wiederhold, 2002, Maltby, et. al. 2002). Nasledovali rôzne iné s veľmi vysokou úspešnosťou.
- Arachnofóbie (fóbie z pavúkov) – program, ktorý umožňuje zbaviť sa fóbie z hmyzu a pavúkov (Gracia-Palacios, et al. 2002).
- Acrofóbie (fóbia z výšok) – úspešný program pre zvládnutie situácií strachu z výšok, pomáha klientom zbaviť sa nadmerného stresu a umožňuje vrátiť sa späť do bežného fungovania.
- a iné.
- Depresívnej poruchy – program ponúka zážitky, ktoré zmierňujú psychickú bolesť v dôsledku depresívnej poruchy. Preukázateľné zlepšenie fungovania depresívnych klientov potvrdilo množstvo výskumov (NICE, 2006, Bouchard et al., 2017; Chesham et al., 2018; Powers & Emmelkamp, 2008).
- Autizmu – prostredníctvom virtuálneho nácviku sa rozvíjajú sociálne zručnosti, odbúrava stres a zlepšuje sa koncentrácia a pozornosť (Kandalaft et al. 2013).
- Posttraumatickej stresovej poruchy – zlepšenie príznakov po traumatických udalostiach, autonehodách a vojnových konfliktoch (Gonclaves, et al. 2012).
- Chronickej bolesti – program, ktorý pomáha odkloniť pozornosť od bolesti, znižuje subjektívne prežívanie bolesti a pomáha psychickému relaxu presmerovaním pozornosti. Táto metóda sa ukazuje veľmi efektívna. V zahraničí ju poskytujú ako doplnkové analgetikum k medikamentóznej terapii bolesťových porúch (Jones, et al. 2016).
Terapia virtuálnou realitou sa tiež používa na pomoc pacientom s mozgovou príhodou pri opätovnom získavaní svalovej kontroly, na liečenie ďalších porúch, ako je napr. telesná dysmorfia a iné.
Aké výhody a nevýhody so sebou nesie terapia VR?
Na rozdiel od klasickej terapie sa VRT odohráva vo virtuálnom prostredí, ktoré je simulované počítačom a sprevádzané terapeutom. Možnosť modelovať prostredie na základe potrieb klienta, vystaviť ho problematickým situáciám, no zároveň byť v bezpečí, je jedným zo špecifík tejto metódy pomoci.
Výhody:
- zaujímavá a motivujúca forma,
- poskytuje objektívne výstupné dáta o účinnosti terapie (reakčná doba, subjektívna úroveň úzkosti, chybovosť, reaktivita kože a iné…),
- údaje sú transparentne uložené v počítači, na ktorom je simulácia vykonaná a môžu byť klientovi odoslané,
- môže byť vykonaná v domácnosti pacienta a monitorovaná na diaľku,
- klient sa cíti aktívnejšie zapojený do desenzibilizácie,
- nižšie náklady na liečbu a vybavenie.
Nevýhody:
- VR zariadenia, headsety nemusia byť vždy pohodlné,
- nemusí byť užitočná pre pacientov s niektorými špecifickými príznakmi,
- skúsenosť nemusí byť vždy prenosná do reálneho sveta.
Na začiatku tohto článku sme spomenuli, že si nechceme nechať virtuálnu realitu pre seba.
Chceme, aby sa o tejto možnosti pomoci dozvedeli ďalší odborníci a otvorili sa možnosti pomáhať aj takto moderne.
Pozývame všetkých odborníkov a nadšencov moderných technológií 18. marca 2021 o 18,00 na náš live stream „MATRIX V PSYCHOLÓGII – využitie virtuálnej reality pri pomáhaní“, ktorý bude prebiehať na Instagrame IPčko.
Tam sa dozviete a uvidíte ešte viac.
Tento náš „matrixový“ nápad podporil Fond SK-NIC.
Vďaka nemu sme mohli zakúpiť tú najlepšiu VR technológiu, môžeme zrealizovať aj spomínaný live stream, pripraviť podcasty hmmm…o VR a psychológii, písať články a odborné príspevky, pretože VR…je naša láska na „prvý virtuálny kuk“.
Sledujte nás aj ďalej, sľubujeme, že sa máte na čo tešiť.
Použitá literatúra:
Carl, E., Stein, A. T., Levihn-Coon, A., Pogue, J. R., Rothbaum, B., Emmelkamp, P., Asmundson, G. J. G., Carlbring, P., Powers, M. B. (2019). Virtual reality exposure therapy for anxiety and related disorders: A meta-analysis of randomized controlled trials. Journal of Anxiety Disorders, 61, 27–36.
Miloff, A., Lindner, P., Hamilton, W., Reuterskiöld, L., Andersson, G., Carlbring, P. (2016). Single-session gamified virtual reality exposure therapy for spider phobia vs. traditional exposure therapy: Study protocol for a randomized controlled non-inferiority trial. Trials, 17(1), 60.
Bouchard, S., Dumoulin, S.,Pelissolo, A., Zaoui, M., Aguayo, G., Yao, S. N., Roche, S., Ecochard, R., Gueyffier, F., Pull, C., Berthoz, A., Jouvent, R., Cottraux, J. (2012). Virtual reality exposure therapy versus cognitive behavior therapy for panic disorder with agoraphobia: A randomized comparison study. Journal of Cybertherapy and Rehabilitation, 5(1), 35–43
Reger, G. M., Koenen-Woods, P., Zetocha, K., Smolenski, D. J., Holloway, K. M., Rothbaum, B. O., Difede, J. A., Rizzo, A. A., Edwards-Stewart, A., Skopp, N. A., Mishkind, M., Reger, M. A., Gahm, G. A. (2016). Randomized controlled trial of prolonged exposure using imaginal exposure vs. virtual reality exposure in active duty soldiers with deployment-related posttraumatic stress disorder (PTSD). Journal of Consulting and Clinical Psychology, 84(11), 946–959.
Pelissolo, A., Zaoui, M., Aguayo, G., Yao, S. N., Roche, S., Ecochard, R., Gueyffier, F., Pull, C., Berthoz, A., Jouvent, R., Cottraux, J. (2012). Virtual reality exposure therapy versus cognitive behavior therapy for panic disorder with agoraphobia: A randomized comparison study. Journal of Cybertherapy and Rehabilitation, 5(1), 35–43.
Powers, M. B., Emmelkamp, P. M. (2008). Virtual reality exposure therapy for anxiety disorders: A meta-analysis. Journal of Anxiety Disorders, 22(3), 561–569.
Wechsler, T. F., Kümpers, F., Mühlberger, A. (2019). Inferiority or even superiority of virtual reality exposure therapy in phobias?—A systematic review and quantitative meta-analysis on randomized controlled trials specifically comparing the efficacy of virtual reality exposure to gold standard in vivo exposure in agoraphobia, specific phobia, and social phobia. Frontiers in Psychology, 10(1758).
,,AF doctors use virtual reality to treat PTSD“. 23 April 2009. Archived from the original on 22.2 September 2021.
Johanna S. Kaplan; David F. Tolin (6 September 2011). „Exposure Therapy for Anxiety Disorders“. psychiatrictimes.com. Retrieved 20 October 2015.
