IPčko – Internetová poradňa pre mladých, je organizáciou, v ktorej dobrovoľne pracujú mladí odborníci, ktorí sú každodenne on-line k dispozícii mladých ľuďom z celého Slovenska, pripravení im pomôcť a poradiť, najmä keď sa ocitnú v zložitej a pre nich nezvládnuteľnej situácii, alebo vo vážnej kríze a nevedia, ako ďalej a ako sa z nej dostať. Majú strach navštíviť odborníkov, boja sa s blízkymi o probléme hovoriť, mnohokrát nenájdu odvahu hovoriť o svojom trápení ani s najlepšími priateľmi. A tak sa ozvú do IPčka, kde sa možno vyrozprávať, zdôveriť, povedať pár slov o sebe a svojom živote, vypočuť si úprimné ľudské slová aj dobré rady či návrhy, ako krízu zvládnuť a ako znovu naštartovať svoj život.
Dokonca, ako potvrdzujú skúsenosti IPčkárov, niektorí z ich klientov zvažujú ukončiť svoj život a je práve na nich, aby im ukázali život aj z tej lepšej stránky a dodali im odvahu zvládnuť ho.
Koľko vlastne stojí jeden ľudský život?
Hodnota zachráneného len jedného jediného mladého človeka je aj niekoľko miliónov eur asi aj viac, nie? Mladý človek, ktorý opäť nájde seba, dostane chuť žiť, pracovať, študovať, byť milujúcim a milovaným, pomáhať iným, starať sa o svojich rodičov, je nevyčísliteľnou hodnotou. A záchrana ľudského života patrí medzi každodennú prácu IPčkárov, ktorí ju robia nezištne, bez nároku na plat či finančnú odmenu, s ohromujúcou až neuveriteľnou túžbou pomoci iným.
Je aj veľmi ťažkou robotou popri týchto aktivitách finančne zvládnuť všetko to, čo sa od každého občianskeho združenia vyžaduje.
Vysoko si cením prácu všetkých IPčkárov a to od vedenia organizácie a jej riaditeľa, až po toho, ktorý prišiel ako dobrovoľník posledný a dávam im symbolickú zlatú olympijskú medailu. IPčkári robia viaceré skvelé pomáhajúce aktivity a dokonca momentálne zvažujú možnosť venovať osobitnú a mimoriadnu pozornosť aj mladým ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí sa ocitnú v kríze a uvažujú niekedy o jej najkrajnejšom riešení.
Priznám sa, že nerozumiem mnohým tým ľuďom, dokonca aj mladým odborníkom, ktorých poznám a vážim si ich, že sa dostatočne neusilujú hľadať pokojný, rozvážny, tvorivý dialóg s IPčkármi, zrealizovať viacero osobných rozhovorov aj debát o limitoch a rezervách, ktoré IPčko, ako každá organizácia, iste má, ale radšej využijú sociálne siete na kritiku, výhrady, nebodaj krivé obvinenia. Je to tá najľahšia, ale najmenej šľachetná cesta a im to fakt, ale fakt nesvedčí. Znižuje to najmä ich ľudskú a morálnu hodnotu!
Vysoko oceňujem, že v IPčku, napriek tomu, že v poslednej dobe čelia viacerým atakom, je stále túžba, chuť, energia manažmentu združenia a jeho riaditeľa – štatutárneho zástupcu PhDr. Mareka Madra a finančnej riaditeľky Bc. Gabriely Zúbrikovej a ich dobrovoľníkov, po zlepšení a skvalitnení svojej práce a po posune IPčka do nového levelu a nových foriem práce.
Ja osobne IPčku a jeho riaditeľovi a štatutárnemu zástupcovi PhDr. Marekovi Madrovi dôverujem a držím mu palce. Verím, že ku práci psychológa, pristupuje a bude aj v budúcnosti pristupovať s pokorou, s túžbou konať okolo seba dobro, voliť ku klientom človečenský prístup s vysokou etikou a morálkou. Nemožno uprieť fakt, že Marek je bezosporu zakladateľom IPčka, formovateľom jeho primárnych cieľov, vízií a celej koncepcie práce, realizátorom projektov a grantov, zabezpečovateľom styku s verejnosťou a akousi „dušou“ organizácie. Nech sa v danej zložitej situácii rozhodne akokoľvek, som presvedčená, že to bude vždy s cieľom IPčko posunúť po špirále “tam hore“.
Držím jemu a „jeho ľuďom“ palce.
Nech sa im darí na ceste životom uskutočňovať svoje sny a vízie smerujúce k rozsievaniu dobra okolo seba.
A možno IPčkárom dodajú nádej na tejto ceste aj krásne slová Matky Terezy: “ Život je: šanca – využi ju; krása – obdivuj ju; blaženosť – užívaj ju; sen – uskutočni ho; výzva – príjmi ju; povinnosť – naplň ju; hra – hraj ju; láska – poteš sa ňou; smútok – prekonaj ho; hymna – spievaj ju; boj – príjmi ho; šťastie – zaslúž si ho; život – bráň ho.
Prof. Phdr. Eva Gajdošová, PhD. – predsedkyňa Správnej rady IPčko
(súkromné, osobné stanovisko – tak ako to cítim ja)
